Staroba

Každý deň stretávame veľa ľudí, ktorí neustále niekam uháňajú. Avšak keď sa naozaj pozorne zadívame medzi masy ľudí, ktoré okolo nás denne prechádzajú na ulici alebo kdekoľvek inde, všimneme si "človiečikov", ktorí sa nikam neponáhľajú ...                                                                                                              Ba naopak, svojou pomalou chôdzou pôsobia  tak pokojne a vyrovnane.     Áno, sú to starí ľudia.  Ani jedného z nás mladých v tú chvíľu nenapadne, aké to vlastne je patriť medzi ľudí, ktorí sú často označovaní ako seniori. Ako sa im vlastne v dnešnej uponáhľanej dobe žije? Sú vôbec šťastní a aké to vôbec je byť starý? Čo človek v takomto období života prežíva, čo robí? Aké sú jeho záujmy? A sú naozaj všetci starí ľudia tak často chorí? Neviem, kto a v akej dobe rozhodol, že sa od určitého veku človek začne označovať ako senior, starec, "páprda" a podobne. Ale jedno viem iste -  väčšina z nich sa ako starci vôbec necíti a dosť ich uráža a ponižuje, keď s nimi naša skazená spoločnosť koná ako s nepotrebnými, menejcennými a pre našu spoločnosť zbytočnými, a to len preto, že už im dávno nie je dvadsať rokov ...                                                                                                                                                                                                                          Napadá mi raz výrok z jedného filmu: Detstvo je zadarmo, k senilite sa musíme tvrdo dopracovať. 

Ja si ani nechcem predstaviť, ako sa raz budú ľudia správať ku mne, keď vidím, ako to funguje dnes. Vezmite si napríklad situáciu v hromadnej doprave, kde sedí hromada mladých ľudí a vedľa nich postáva starenka o palici, až z jej výrazu je zrejmé, koľko úsilia musí vynaložiť, aby sa vôbec udržala na nohách. Myslíte, že v tom autobuse niekto vstane a ponúkne jej miesto? Vo väčšine prípadov nie! Možno sa nájde pár ochotných a obetavých jedincov, ale koľko takých dnes naozaj je?                                                                                             V ich tvári je vidieť toľko zážitkov a rán života, a napriek tomu to dokážu byť usmievaví, obetaví a veľmi ústretoví ľudia. Je však dobre, že sú starší ľudia k všetkým tak ústretoví? Podľa môjho názoru určite nie. Dnešná spoločnosť je totiž príliš zlá a krutá. V správach počúvame dennodenne o okrádanie dôchodcov priamo u nich doma alebo - v tom horšom prípade - dokonca o lúpežnom prepadnutí s tragickými následkami. Ale prečo práve oni? Čím si to len zaslúžili?                                                                                                                        Starí ľudia sú častejšie chorí ako ľudia iných vekových kategórií. Niet sa čomu diviť, telo každého človeka sa postupom času opotrebováva, čo sa časom na človeku a jeho kondíciu musí zákonite prejaviť. Ale prečo by sme ich kvôli tomu mali odstrkovať na okraj spoločnosti alebo dávať do domovov dôchodcov. Veď každý človek si zaslúži prežiť každú chvíľku až do tej svojej poslednej, aby pocítil šťastie, lásku aj pocit, že na tomto svete nebol zbytočný. Nemôžem sa už ďalej vyjadrovať, pretože dnešná doba a túto tému vo mne vyvoláva značné pohoršenie. Je na každom z nás, aby sme sa zamysleli, či sa naozaj k týmto ľuďom správame správne tak, ako si zaslúži ...

Váž si starca i vtedy, keby zo stareckej slabosti zabudol to, čo vedel. Talmud