"Len
žena vie, čoho je žena schopná!" (William Somerset Maugham)
Mohlo by
sa zdať, že nikto nemôže písať o tom, čoho je žena schopná. Ale ja si myslím,
že môže. Žena je tá najkrajšia, najzbožňovanejšia aj nejpreklinavejšia bytosť v
celom vesmíre. Dokáže u muža jediným pohľadom prebudiť neskutočnú vášeň, ktorá
spaľuje, túžbu, ktorá ho doháňa k nepríčetnosti, a tiež si dokáže muža omotať
okolo prsta. Ale keď muža miluje a dovolí stať sa jej vyvoleným, smie sa
vznášať v oblakoch, môže chodiť po vode, má pocit, že slnko nikdy nezapadá,
lebo je vedľa neho. Pôsobí na muža ako dar z nebies, lesná víla, amazonka ...
Akonáhle je s ňou, nepotrebuje jesť ani piť. Má pocit, že už nič viac nie je k
životu potrebné. Ona je jeho chleba, jeho voda, jeho život aj jeho smrť. A toto
je len zlomok toho, čo žena dokáže. Keď je žena ranená, zradená, ohrdnutá,
alebo sa cíti ublížene, dokáže proti nemu rozpútať pravé peklo na zemi. Chce sa
mu pomstiť všetkými možnými prostriedkami a nič ju nezastaví. Jej ohováranie,
klebety, lži, pomsta sa šíria okolo a sťahujú sa ako obrátka na hrdle
stredovekého odsúdenca na smrť.
Čo vedie ženu k týmto skutkom? Pravdepodobne to budú ohrdnuté city,
posadnutosť, túžba po vlastnej spravodlivosti. Spustí proti mužom svoje
intrigy. Stráca všetky zábrany a ide po ňom, hlava-nehlava, len aby dokonala
svoju vendetu až do konca. Ľudia sa na muža pozerajú cez prsty. Doháňa ho to k
šialenstvu, vrie v ňom krv, má chuť ju chytiť pod krk. Aj
toto žena dokáže. Čo sa týka klebiet a intríg, normálny muž je väčšinou
bezmocný ako Goliáš proti Dávidovi. Nie je však žena tiež tou, čo dokáže
odpúšťať a milovať až za hrob? Tou, čo dokáže byť dobrým spoločníkom a
kamarátom do nepohody? Určite áno! A tiež je tou krehkejšie a romantickejší
polovicou páru, či ľudstva. Položme si tiež ešte otázku, čo sa stane, keď žena
obráti svoj hnev proti žene. Prečo sa dve najlepšie, nerozlučné kamarátky,
sestry v živote, priateľka naveky, znepriatelia? Myslím si, že v tomto prípade
sa "za všetkým hľadaj ženu" zmení na "za všetkým hľadaj
muža". Dve rovnocenné sokyne a jedna druhej nič neodpustí! Prirovnala by
som to k príslovie "keď sa rúbe les, lietajú triesky". Zo začiatku sa
môžu naoko tolerovať, ale poväčšine pod záštitou pretvárky už spriadajú
intrigy, čím svoju sokyňu zničiť, zosmiešniť, znemožniť, ohovoriť ... Žena po
väčšinou nebojuje päsťami, ale hlavou. Je oveľa rafinovanejšie ako muž! Len
žena vie, čoho je žena schopná! Najhoršie však je, vidieť ženu či matku, sestru
alebo nám srdcu blízku ženu plakať. Nie tie falošné slzy, keď si niečo chcú
vynútiť. Ale tie naozaj, zo sklamania, z ublíženia, choroby, či
smútku.
Napadá
mi jeden príbeh: Malý chlapec sa spýtal mamy:
"Prečo plačeš?"
"Pretože som žena," povedala mu.
Nerozumiem!" povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
"A nikdy ani neporozumieš."
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
"Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?"
"Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.
Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
"Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?"
Boh odpovedal:
Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.
Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vnútornú SILU , aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.
Dal som jej TVRDOSŤ , ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.
Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.
Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.
Dal som jej MÚDROSŤ , aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.
A nakoniec som jej dal SLZU , ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.
Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena!
Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy.
Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.
...dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou...
Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná...
"Prečo plačeš?"
"Pretože som žena," povedala mu.
Nerozumiem!" povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
"A nikdy ani neporozumieš."
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
"Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?"
"Všetky ženy plačú bez dôvodu," bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.
Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
"Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko?"
Boh odpovedal:
Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.
Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie.
Dal som jej vnútornú SILU , aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí.
Dal som jej TVRDOSŤ , ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.
Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.
Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.
Dal som jej MÚDROSŤ , aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad.
A nakoniec som jej dal SLZU , ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.
Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena!
Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy.
Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska.
...dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou...
Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná...
Všetkým ženám nech sú akékoľvek prajem všetko dobré, nech sa im darí
a nech sme len dobré, lepšie a najlepšie. A na záver jeden malý
citát, ak chcete sa chcete mať ako v ráji, darujte ľuďom nebesky pokoj
a ukážte silu anjela.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára