V dnešnej uponáhľanej dobe, si nenájdeme čas na nič. Každý je pohltený nákupmi, aby náhodou niekto nemal niečo lepšie ako druhý. Ľudia sú zmagorený impulzmi od svpjich blízkych a tak čaro toho osobitna ako to bolo kedysi sa uplne vytratilo. Tú radosť so stretnutia sa ľudí pri šálke horúceho punču, či čokolády, ten pocit stretnúť po čase niekoho, koho sme dávno nevideli sa stratil úplne. Ľudia sú neustále zamračený, unavený a nevrlý. Kedysi záver roka vo firmách bolo o bilancii, stretnugia s kolegovcami za účelom poďakovania sa za ten rok a odreagovania sa po ťažkom roku, každý sa tešil na spoločnosť s ktorou trávime celý rok. No dnes je všetko inak, stránia sa vzájomneho kontaktu, podrážajú a ukazujú si navzájom kto má vyžšiu moc. Nie je to o čase radosti, ale o čase krutosti. Vidia le seba, svoje nešťastie a do svojho kruhu nikoho nechcu. Sú ako zvieratá uväznená v klietkach, ktoré dúfajú vo voľnosť, ale keď jú dostanú tak nás udupú svojim strachom a domnienkami. Chcelq by som vrátiť čas radosti, kedy sa s úprimného srdca ľudia stretli a želali si úprimne, aby sa mali dobre. Skúsme zasiať pokoj okolo nás a nedovoľme , aby niečí strach a obava aj nás prevalcovala a stiahla nás do šedej reality ich sveta. Nech máme krásne a pokojne plynúce dni so správnymi ľuďmi po boku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára