Poďakovanie

Dnešný blog venujem Vám všetkým. Bez Vás, Vašich príbehov, podnetov, diskusií, zážitkov by nevznikalo nič.

Každý príbeh, blog, príspevok bol ovplyvnený, mnou, mojim okolím, Vami a Vašimi príbehmi. Komunikujem s veľmi veľa ľuďmi, pozerám sa okolo seba a každý jeden z nás píše svoj príbeh.  Každý príbeh, udalosť, zážitok, bolesť, trauma či len obyčajný sen nás ovplyvňuje a my sme tí, čo si z toho vezmeme to čo potrebujeme. Každá negatívna skúsenosť bolí, no zároveň nás posúva ďalej, každé sklamanie nás zrazí na kolená, no zároveň nám dáva šancu postaviť sa  a ísť ďalej, zocelenejších, odvážnejších a skúsenejších. Každá radosť nás ženie vpred, každé splnenie prianie nám dáva základ pre ďalšie, smelšie, trúfalejšie.

Aj keď je život pestrí a rozmanitý a niekedy máme pocit, že nás častuje nie práve najvhodnejším spôsobom, vždy je to len skúška a vždy taká, ktorú zvládneme. Ak niečo nedostaneme hneď nie je to preto, že si to nezaslúžime, alebo že na to nemáme. Je to možno preto, že na to ešte nie sme pripravený, aby sem si to potom mohli užiť tak, ako sme si to predstavovali, alebo jednoducho nám to nie je určené. Možno by sme nevedeli ako s tým naložiť, alebo jednoducho by sme to nevedeli ustáť. Vždy sa všetko deje pre niečo. Každé nie má svoj význam, svoju podstatu. Pripravuje nás na to čo bude a až potom to všetko dá význam.

Ak o niekoho prídeme, je to preto, že nám nepatril, naučil nás  čo mal a šiel ďalej, je to zraňujúce ale kde niečo skončí nové začne. Máme vždy novú šancu, nové skúsenosti, nové príležitosti a preto nikdy neklesajme na duchu. Poďakujme každému za to čo nás naučil, aj keď to bolo zlé vždy nás to naučí niečomu a nechajme to odísť. Otvorme oči a prijímajme čo máme, vážme si každú maličkosť, buďme obozretný a nezabudnite, že nemáme len prijímať ale aj dávať. Lebo život sa meria skutkami voči druhým.

Tak a na záver ešte jedna vec: 

Ďakujem Vám všetkým za všetko, za inšpiráciu, milé slová, úsmev a pozdrav, pár viet a hlavne za Vaše čítanie, povzbudenia a zdieľanie tých pár slov. Vážim si Vás a do života Vám prajem iba to naj.  

   

Žiť znamená meniť sa.

Každý človek sa v živote mení. Mení sa nielen náš vzhľad, ale aj povaha, názory, priania, hodnoty. Čo vlastne ovplyvňuje náš život? Prečo sa meníme a čím sú tieto zmeny ovplyvnené? Myslím, že by sme to museli posudzovať individuálne.

Jeden z aspektov ovplyvňujúcich náš život je zrejme prostredie, v ktorom žijeme. Každý si svoje ideálne prostredie predstavuje inak. Niekto radšej žije v rodinnom domčeku so záhradou na okraji mesta či na dedine a niekto v panelákovom byte v strede mesta. Prostredie sa podľa môjho názoru neobmedzuje len na obytné priestory, ale aj na prírodu okolo nich. Určite sa radšej prechádzate upraveným parkom, než cez šedú veľkomestskú ulicu, kde väčšie množstvo zelene zahliadneme len náhodou. Môžeme nejakým spôsobom ovplyvniť, ako bude naše životné prostredie vyzerať?

Čo by sa malo zmeniť, aby sme si v ňom pripadali lepšie? Nie je už na zmeny neskoro? Domáce prostredie môžeme zmeniť celkom ľahko. S prírodným prostredím už to bude o niečo horšie. Keby som sa rozhodla, že budem chrániť a šetriť prírodu okolo seba, recyklovať, jazdiť električkou miesto autom a používať solárne panely miesto vykurovanie, musela by som sa pýtať sama seba, či to má vôbec nejaký zmysel. Môžem zmeniť seba, možno aj niekoho ďalšieho, kto bude súhlasiť s mojím názorom, ale o tom, čo si len pár ľudí myslí, že je správne, nemôžem presvedčiť celé ľudstvo. Alebo áno?

Ďalšou vecou, ​​ktorá nás zrejme ovplyvňuje, sú ľudia. Myslím tým našu rodinu, priateľov i nepriateľov, spolupracovníkov, známych, skrátka tie, s ktorými trávime nejaký čas, aj keď sa jedná len o päť minút. Pýtate sa, ako nás ovplyvňujú? Je možné stretnúť sa s niekým, kto nás natoľko ovplyvní, že úplne zmení naše správanie a náš pohľad na svet? Myslím že áno. Záleží len na nás, nakoľko sa necháme ovplyvniť? Alebo si nevedomky kupujeme takmer rovnaké oblečenie ako najlepšia kamarátka, počúvame rovnakú hudbu ako náš priateľ a milujeme rovnaké jedlo ako náš otec? Je to náhoda?

Nesmieme zabudnúť na skúsenosti. To, čo sa nám v živote prihodí a ako sa v danej situácii zachováme, nás tiež  mení. Hovoríte si niekedy, prečo ste sa zachovali práve takto? A že sa nabudúce zachováte úplne inak? A prečo sa to vlastne stalo práve vám? Myslím, že všetko má nejaký dôvod a situácie, do ktorej sa dostaneme, nám pomôže nabudúce všetko riešiť lepšie a z väčšou rozvahou.

V živote nás teda ovplyvňuje vlastne všetko a my sami sa meníme neustále. Sú ľudia, ktorí sa zo svojich chýb nepoučia a nezmenia sa nikdy. Alebo sa zmenia, ale hrajú sa na niečo, čo nie sú. Nie sú totiž schopní túto zmenu uniesť a chcú zostať stále rovnakí. Opäť sa potvrdzuje to, že každý človek je jedinečný a nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Každý má svoj život, spoznáva iných ľudí, žije v inom prostredí, dostáva sa do iných situácií a riešia ich inak, než by ich riešil niekto iný. Zmena je proste život a je na každom, ako sa k nemu postavia.

 Prajem Vám krásnu sviatočnú nedeľu, dnes na úctu k matkám pridám zastavenie práve o nás, keď že aj ja som matkou.

Obeta matky je pre svoje deti nielen v detstve, ale aj v dospelosti veľká a často si neuvedomujeme, čo všetko a z akou obetou to pre nás robia naše mamy. Aj keď im niekedy zabudneme za to dobro, ktoré každodenne pre nás robia poďakovať, opätovne hľadajú pre nás len to najlepšie, mama nikdy nechce svojmu dieťaťu zle, aj keď niekedy si myslíme, ako nás obmedzuje. Mama nedopustí na svoje dieťa, je pre ňou všetkým čo má, a aj  preto nás tak nesmierne milujú. Jeden deň patrí mamám, je to Deň matiek, kedy sa naše pohľady a slová vďaky viac ozývajú a prejavujú mamám najkrajší cit, aký môže človek človeku dať – lásku.

Mama, mamka či maminka, to sú slová, ktorými denne oslovujeme svoju matku. Väčšinou si však ani len neuvedomujeme, čo všetko sa za týmto slovami skrýva. Slovo „ Mama“ je jediné slovo pred ktorým nemusí byť prídavné meno. Pretože keď povieš „mama“ znamená to všetko. Dobrá obetavá, láskavá, nežná, najlepšia, najdrahšia – a to je ešte málo.

Niekde som čítala, že ľudské telo zvládne 40 jednotiek bolesti a pôrod samotný má 57 jednotiek, to je ako keď Vám niekto naraz zlomí 20 kostí naraz. Tak aj o tom je láska matky k dieťaťu. Je nezištná.  Matka od útleho balíčka učí svoje dieťa, chráni ho a snaží sa ukázať mu cestu akou má ísť. Nie každá ma to šťastie stať sa matkou, aj keď po tom túži a bola by tou najúžasnejšou mamou, jednoducho sa to nepodarilo, no vedia tu svoju lásku ponúknuť iným deťom, ktoré nemali to šťastie, aby ich mama ľúbila, alebo deťom, ktoré majú svoje mami, ale majú ešte aj druhé , ktoré vidia v svojich, vedúcich, učiteľkách, trénerkách.

 Aj im záleží na nich, chránia ich a učia novým veciam a ukazujú smer. Nikto si dostatočne neuvedomí, koľko preplakaných nocí strávia matky ak sa s nimi pohádame, ak ich neposlúchneme a musíme im dať výchovne, koľko nocí nespíme a trpíme po hádkach . Ako veľmi si neuvedomujeme ako im ubližujeme osočovaním, komentovaním a podobnými neúctivými  chovaniami. Mama nikdy neublíži aj keď nám to v danej chvíli tak pripadá, snaží sa dať nám všetko.  Mama nie je len tá, čo rozkazuje, nadáva nám za neporiadok, hnevá sa za naše neskoré príchody, nie je tá čo frfle ak niečo neurobíme ale je naša najlepšia kamarátka, ktorá nám poradí ak sa s niečím trápime, trápi sa ak nás vidí smutných, stará sa a bojí ak sme chorí, čaká nás, kým my sa zabávame, nech jej ublížime akýmkoľvek spôsobom, nikdy sa od nás neodvráti a je tu vždy pri nás .

A kto je mama???  Zhrniem to v bodoch:

- Tá, ktorá chce svojím deťom len to najlepšie.

- Tá, ktorá kvôli Tebe v noci nespáva.

- Tá, ktorá kvôli Tebe podstúpila hroznú bolesť, keď sa rozhodla, že priviesť na svet dieťa je krásne.

- Tá, ktorá si myslí, že dieťa je dar, aj keď si nepodarok.

- Tá, ktorá Ťa nabalí do života – preberáš jej spôsoby a návyky.

- Tá, ktorá Ti odpustí aj po tisíci krát.

- Tá, ktorá má o Teba strach.

- Tá, ktorej na Tebe záleží.

- Tá, ktorá chce byť na svoje dieťa hrdá.

- Tá, ktorá s Tebou prežíva denné radosti aj starosti.

- Tá, ktorá obetovala svoj život a čas, lebo uprednostnila Teba.

- Tá ku ktorej sa môžeš vždy vrátiť.

- Tá, u ktorej nemusíš žobroniť o lásku.

- Tá, ktorá sa postará, že doma je všetko na poriadku.

- Tá, ktorá Ti uvarí Tvoje najobľúbenejšie jedlo.

- Tá, ktorá sa o Teba najlepšie postará v čase choroby.

- Tá, ktorá si Ťa pritúli len tak, bezdôvodne.

Je náš život a jej hodnotu si uvedomíme, až keď jej stolička ostane prázdna

Návod na úspech.

V živote nie je dôležité iba dostať, čo chceme, ale predovšetkým neprestať si vážiť to, čo už máme. Mnohí ľudia sa naučili, ako získať, čo chcú, a len čo to dosiahnu, prestanú mať z toho radosť. Stále sa im máli a ustavične ich trápi pocit, že k tomu všetkému im ešte niečo chýba. Nie sú spokojní so sebou, vzťahmi, svojím zdravím alebo prácou. Vždy sa nájde niečo, čo narúša pokoj ich duše. 

Na druhej strane sú tí, ktorí sú spokojní so sebou, so svojou prácou aj s tým čo majú. Ibaže nevedia, ako získať viac. Život prijímajú s otvorenou náručou, no ich sny sa neplnia, hoci vynakladajú veľké úsilie, a čudujú sa, prečo ostatní majú viac. 

Úspech spočíva v tom, že získate, čo chcete, ale pritom si neprestávate vážiť, čo už máte. Nezávisí od toho, kto ste, koľko máte majetku a čo všetko ste dosiahli. Meradlom úspechu je postoj k tomu, kto ste , čo ste urobili a čo máte. Úspech však nie je len spokojnosť so svojím životom. Niektorí ľudia sa musia naučiť ako získať viac, ďalší zasa nevedia, ako byť spokojnejší, a mnohí sa musia naučiť jedno aj druhé. 

Najväčšou brzdou úspechu je nedostatok sebavedomia. Na dosiahnutie úspechu je potrebný čas a energia. Okrem toho, na úspech sa treba naladiť. Úspešní ľudia sa nikdy netrápia vopred a nie sú pesimistickí, väčšinou veľmi milí, aj napriek tomu, že si svoj úspech museli vybojovať sami. Sú schopní počúvať iných, správajú sa otvorene a sú pripravení uznať, že niečo nevedia, alebo sa pomýlili.

 V získaní úspechu zohráva dôležitú úlohu nadanie, inteligencia, strategické myslenie, motivácia iných a samozrejme aj šťastie. K dosiahnutiu úspechu treba podstúpiť riziko. Ten, kto sa už raz popálil a dokázal sa nad to povzniesť, odváži sa nabudúce riskovať aj viac. Ten, kto sa naučil, že omyly sú na to, aby sme ich naprávali, nebude sa ich už báť.

365 dní – jeden Rok

Dnes presne pred jedným rokom ma nakopol môj naj priateľ Roman na to, aby som začala písať blog.

Jeden rok niekedy míľnik v našich životoch, niekedy 365 ťažkých skúšok, niekedy prechádzka, niekedy boj no pre mňa to bol každý deň inšpirovaný vami moji milý kamaráti, známi, kolegovia vy ste mi boli a ste inšpiráciou, 365 príbehov písaných životom, skúsenosťami, zážitkami.

Každý deň sa niečo udialo, čo ma inšpirovalo napísať. Každý deň sa odohral dej a boj životom, sen či uskutočnenie výziev čo nám predkladá život.

Nové priateľstvá, nové podnety, nové výzvy, Vy ste tí, čo ma posúvate vpred. Veľa otázok a odpovedí, veľa komentárov a veľa rád od Vás a pre Vás. Vážim si každého jedného a každú radu či podnet.

 Začíname ďalších 365 dní, príbehov a inšpirácií. 

No jedno slovo sa mi tlačí z úst a to: 

ĎAKUJEM VÁM VŠETKÝM. 

Puzzle života.

    Život... čo to je? Spleť navonok nesúvisiacich osudov? Možno... no tak či tak splynú v dúhu, každá omrvinka tvorila raz celok. Každý život je zložený z malinkých dielikov, ktoré spolu vytvoria jedno veľké puzzle života... Človek sa narodí a vlastne nemá nič. Len jeden dielik, ktorý tvorí on sám. Až postupom času, krôčik po krôčiku odhaľuje svoje vnútro, ďalšie dieliky, ktoré znamenajú svet.

    Jeden múdry človek raz povedal: „Pre svet som iba niekto, ale pre niekoho som celý svet." Ale čo je to „svet"? Je malý? Veľký? A hlavne - čo je môj svet? Každý dielik, každá malá čiastočka mňa má svoj vlastný príbeh. Zdá sa, že medzi sebou vôbec nesúvisia, ale predsa sú pevne spojené.

    Dva dieliky - dvaja priatelia. Každý pre mňa znamená niečo iné, no napriek tomu ich osudy sú priam zrastené; nechcený trojuholník, zákon akcie a reakcie... Bez nich by však ten môj svet nebol svetom, zostala by prázdna diera, ktorú by nedokázalo nič zaplniť.

    Ani anjel, ktorý fúka rany mojej ženskej roztopaše, nedokáže nahradiť všetky stratené dieliky, ktoré odniesol vietor alebo ich pochovala čierna zem. Nie každý dielik je nahraditeľný alebo v podstate žiadny, lebo kto raz zastal vo veľkom puzzle života, nedokáže odísť ani keby chcel. Možno zmizne, nikdy ho už neuvidím, ale tieň navždy zostane, navždy zostane spomienka...

    Tak klaniam sa padlým anjelom, ktorých nemé výkriky nikto nepočul. Dielik poznačený smrťou, nedokončenými výpoveďami, po ktorých zostala len tma. Nemali právo siahnuť na... na ten svoj prvý dielik, ktorý určoval ich podstatu. Zostal po nich len prach... a bolesť.

    Človek musí stále kráčať ďalej a nedbať na rany osudu, ktoré utŕži. Je pravda, že rany sa zaceľujú, no jazvy rastú s nami. Zostať na dne, stáť na križovatke a voliť medzi láskou a nenávisťou... to je ten dielik zahalený čiernym závojom, kde už nie je cesty späť. A cesta stratenej dôvery sa hľadá ťažko. Dielik plný zatrpknutosti, kde by sa nikto nechcel ocitnúť...

    No po búrke vyjde zas slnko a zlomené krídlo už nie je zlomené. Cesta srdca je opäť otvorená, hradná veža opäť dobytná, všetko stratené nájdené...

Dnes hľadám zmysel života, nové dieliky.  Život je zložený z množstva dielikov. Človek ich nachádza, ale aj stráca, stále obmieňa. Dnes ešte toto puzzle nie je kompletné, no raz bude. Niekto mi povedal, že keď sa tak stane, zomriem. Možno je to pravda, ale kde niečo končí, objavuje sa zároveň niečo nové, nepoznané. Tak raz budem opäť skladať veľké puzzle života odznova, puzzle, ktoré znamená svet...

Pošpinená krása

Ženy majú byť pôvabné a krásne. Ich pôvab a krása majú vzbudzovať v mužoch obdiv. Ale pozor! Existujú dva druhy obdivu, zodpovedajúce dvom druhom krásy. Buď obdiv čistý a povznášajúci, vzbudzujúci úctu a ušľachtilosť, alebo obdiv s podtónom nečistoty, chlipnosti a zmyselnosti. Každý z nich zodpovedá presne takému druhu krásy, aký žena svojim zjavom vyvoláva. A teraz otázka: Aký druh obdivu vyvoláva krása súčasnej ženy?

Ten čistý, vznešený, ušľachtilý a povznášajúci, alebo naopak ten nečistý, nízky, pudový a poznačený zmyselnosťou? Naozaj nemusíme byť príliš vnímavými na to, aby sme si na túto otázku dali až príliš jednoznačnú odpoveď. Žena mala byť a má byť krásnou v prvom rade vnútorne. Jej vnútorný, citový a myšlienkový život má byť naplnený predovšetkým čistou snahou o vznešenú ušľachtilosť. Čistý vnútorný život je totiž tou pôdou, z ktorej má vyrastať pravá krása ženy. A ak je žena vnútorne krásna, musí sa to napokon prejaviť aj navonok. A to úplne prirodzeným spôsobom, bez prehnanej potreby využívania akýchkoľvek dodatočných skrášľujúcich prostriedkov.

Žiaľ, ženy nešli touto správnou a zdravou cestou. Nesústredili sa predovšetkým na budovanie krásy svojho vnútra, na čistotu a ušľachtilosť svojho myslenia a cítenia, ktoré mali upriamiť k tým najvyšším a najvznešenejším ideálom. Takéto niečo bolo väčšinou žien považované za zbytočné márnenie času. Zavrhli cestu rozvíjania prirodzenej krásy, vyrastajúcej zvnútra navonok a zamerali sa iba na rozvoj svojej vonkajšej krásy a to bez takmer akéhokoľvek dôrazu na svoje vlastné vnútro. 

A tak namiesto cesty nahor bola zvolená cesta nadol. A hoci sú mnohé ženy dneška niekedy naozaj veľmi krásne, ich krása je prázdnou a povrchnou. Nemá totiž oporu v osobnej vnútornej kráse, oporu vo vnútornej čistote a ušľachtilosti a preto je všetko iba povrchnosť a vonkajšie pozlátko. Preto sa to zvrhlo iba na prázdnu vonkajšiu márnivosť, vyzývavosť a zdôrazňovanie telesnosti.

Milé dievčatá a ženy! Naozaj necítite, že za daného stavu je každý obdivný pohľad muža na vás vašim pošpinením? Vari naozaj má pre vás vaša márnivá, povrchná túžba páčiť sa a upútavať na seba väčšiu cenu, ako vaša vlastná, ľudská dôstojnosť? Vari vám naozaj tak veľmi vyhovuje úloha estetického objektu, v ktorom muži vidia iba vaše telo? 

Žena dneška je ponižovaná súčasnou módou, ale ona to nespoznáva. Nespoznáva a neuvedomuje si svoje ponižujúce postavenie domnievajúc sa, že to tak musí byť a že práve takto je to správne.

Budúcnosť však patrí žene prirodzene pôvabnej a prirodzene krásnej. Žene pôvabnej a krásnej predovšetkým vnútorne. Žene, ktorej vonkajšia krása i spôsob jej odievania vyrastajú z vnútorných hodnôt a vnútornej ušľachtilosti. 

Bude to ženská krása úplne iného druhu, než je dnes. Krása povznášajúca a nabádajúca k ušľachtilosti. Krása, ktorá dvíha a nie zatláča do špiny! V budúcnosti prežije iba pravá žena! Svoj budúci osud si každá jednotlivá žena napokon sformuje prostredníctvom vlastného druhu krásy, pretože jej osobný postoj k vlastnej kráse ju buď vysoko povznesenie, alebo ju naopak zatlačí hlboko bahna a špiny, z ktorej už viac nikdy nepovstane.