Umenie života.

 Z čaju sa postupne odparuje teplo a on chladne. Do uší mi doliehajú zvuky u nejakého opakovane  vysielajúceho sa seriálu a ja sedím a hľadím na predo mnou otvorenú plochu papiera. Rozmýšľam a uvažujem nad takými  vecami, o ktorých by možno niekto povedal, že sú totálne bezvýznamné na mrhanie času....ale zamyslime sa, je snáď niekto, kto skutočne žije? Ako vyzerá taký skutočne živý deň? Na ktorý s radosťou spomínaš, prežívaš. A potom ďalší a ďalší, snáď celý týždeň, kedy si povieš ÁNO! 

Je nejaký dôvod prečo zažívame dni, týždne, mesiace ako sú tieto? Ráno sa zobudíš s pocitom a zasa ďalší deň. Moment šťastia, ktorý príde na desať minút, tak ten si vážim.Niekto mi raz povedal, že skutočné šťastie začneš cítiť, až keď prejdeš tými dverami...keď ich otvoríš tým kľúčom. Ale kde je ten kľúč? Zahľaďte sa na svet okolo seba.. čo vidíte? Ste spokojný stým čo je okolo vás? Ak nie, tak prečo to nezmeníte? Ako to zmeniť?

Všade sa niekto niekam ponáhľa, nikto sa nezastaví a ten kto zastaví, tak čo, vraj je to blázon.

Poznáte skutočne spokojného človeka? Ako vyzerá smrť? Ako vyzerá peklo? A hlavná otázka, ako vyzerá život, ktorý žiješ?

Možno nikdy nenájdeme na tieto otázky odpoveď. Určite niekde tam vo svete sa nájdu ľudia s veľkým šťastím, ale čo tí ostatní? Budú niekedy šťastní? Neviem...Zdá sa mi, že čím je človek starší, tým je jeho život smutnejší.
V hlave majú milión myšlienok, otázok, ktoré sa stále tlačia von, dobiedzajú a nedajú pokoja. Ťažko je pre nich zabudnúť, nespomínať, no najhoršie, nepýtať sa. Otázky majú vlastné ústa, nemožno ich umlčať. Samé sa vyslovia a čakajú odpoveď. Či ju dostanú, či nie, pýtajú sa ďalej.

Každý  vlastne čaká, kedy ich osud vypočuje, postupom času začnú strácať nádej a vyprchá z ich očí aj to najmenšie a najmilšie šťastie. Keď si to tak všetko zhrnieme, na každom živote je zvláštna jeho rozmanitosť. Jeden deň ste úplne zničený prekážkami, ktoré vám hádže pod nohy, no ten druhý máte pocit, že sa nad to všetko dokážete povzniesť. Spomienky z neho nás majú poučiť, nie ovládať. A šťastie, ktoré neoblomne patrí k tomu, netrvá večne, ani hodinu, nepozná zajtrajšok, nevyberá si to čo chceš, trvá len malý okamih-a to nie celý deň.