Ako
sa človek zapredá diablovi.
Človek sa
zapredá diablovi pomerne ľahko.
Zapredať sa znamená skôr podľahnúť. Stačí sa
napiť trošku alkoholu, začať fajčiť pod. Zapredanie diablovi je sprevádzané
zlozvykmi, hriechmi a ľudskými nešvármi. Už od raného veku sa stretávame s
pokušeniami.
Ale sme tiež poučovaní o ich následkoch. Väčšinou sme ale
premožení sami sebou - našou túžbou po dobrodružstve, kedy chceme okúsiť nové
veci.
Niekedy nás k tomu vedú príklady nášho blízkeho okolia - rodičia, kolegovia
či kamaráti. Hovoríme si, že nám to pre raz nemôže ublížiť a že sa napríklad po
jednej cigarete nestaneme závislí. Lenže po jednej cigarete spravidla prichádza
ďalšia a ďalšia ... Aj takto jednoducho sa človek môže zapredať diablovi.
Ako
skončiť a nebyť ovládaný túžbami, sám sebou, ostatnými a hlavne diablom vo
vecnej podobe?
Človek si
vždy myslí, že prestať bude jednoduché, ale všetko je o vôli. A diabol nás
sprevádza po celý život. Ako sa mu vôbec chceme vyhnúť? Vyhnúť sa mu doslova
nedá. Každý má aspoň jeden nešvár, u ktorého by sa dalo povedať, že ho ovláda
diabol. Aby sa ľudia vyhli svojim zlozvykom, museli by sa nechať zavrieť niekam
do malej miestnosti, kde by nebolo moc vecí, aby nemohli vymýšľať nejaké
zloby.
Prečo vôbec ľudia diabla
vymysleli? Je naozajstný? Na druhú otázku nedokáže nikto odpovedať, podľa mňa
ide skôr o vieru ľudí.
Niekto tvrdí, že ho posadol diabol, preto sa nesprával
zrovna morálne. Ale každý má niesť za svoje hriechy zodpovednosť.
Malé deti
veria na čertov, víly, elfov a všetky ďalšie rozprávkové postavy. Ale v
rozprávkach dobro víťazí nad zlom. V skutočnosti tomu býva inak. Sme obklopení
ľuďmi, ktorí nad zlom nevyhrali, alebo svoj boj vzdali. Aj niektorí dospelí
veria v diabla. Všetko záleží na tom, či naozaj človek veriť chce. Diabol je
len symbol, ktorý by nás mal varovať pred zloby, rovnako tak peklo. Ľudia,
ktorí sú považovaní za diabla, sú buď veľa zlí alebo prefíkaný. Prečo vôbec
ľudia prepadajú zvodom diabla?
Pretože diabolské veci vyzerajú lepšie ako tie
obyčajné. A ľudia sú od prírody chamtiví, preto ľahko podľahnú zvodom. Nechcú
žiť ako pustovníci a živiť sa kobylkami. Aj keď niekedy by táto varianta bola
lepšia.
Veci krásne nemusia byť totiž len dobré, avšak takisto veci škaredé
nemusí byť práve zlé. Všetko je len a len na človeku. Každý je vychovávaný na
obraz svojich rodičov. Ale tí nemôžu stále dohliadať na to, aby ich potomkovia
nerobili chyby. Človek musí spoznať sám, čo je pre neho dobré a čo zlé.
Našťastie sa chybami učí, ak to nebola osudová chyba ... Spoznajú ľudia, že sú ovládaní inú mocností? Často krát nie. Niektorí o tom vedia a snažia sa to riešiť, iní, než aby s tým niečo
urobili, sa radšej nechávajú ovládať ďalej.
Je to totiž jednoduchšie ako
bojovať. Vyhovárajú sa, že by to nezvládli, alebo začnú a nedokončia, čo
začali.
To je ešte horšie než byť len ovládaný. Niekedy sa ľudia vzoprú, avšak
zlo nepremôže. Preto človek musí byť silný, aby to mohol skúšať znova a znova a
konečne vyhral. Niekto má rodinu, ktorá je mu ochotná pomôcť. To je veľmi dobrý
začiatok, ale každý musí chcieť sám. Bez vlastnej snahy ničoho nikdy
nedosiahnete.
Každý je strojcom svojho šťastia. Ale keď sa nemá človek o čo
oprieť, často svoj boj proti zlu vzdá.
Keď niekto vykoná naozaj veľkú zlobu,
pre jeho napravenie už nastupuje zákon. Avšak niekedy sa napravenie jedinca
nepodarí. A ak dotyčný stále vykonáva zloby, je možné ho trestať znovu a znovu.
Ale ako už bolo povedané, keď sa človek sám nechce nechať napraviť, nepomôže mu
ani snaha okolia.
Všetko záleží len a len na ľuďoch.