Každý je strojcom svojho šťastia.

Čo to vlastne znamená, byť kováčom svojho šťastia? A vôbec, existuje šťastie? Myslím si, že je to veľmi diskutabilná téma. Nie každý v živote v šťastie verí. My ľudia sme už raz taký, neveríme v to čo nevidíme na vlastné oči. No čo ma hovoriť človek, ktorý je slepý od narodenia?

Má prestať veriť, že Zem existuje, len preto, že ju nikdy nevidel? Osobne si myslím, že človek by v takéto veci mal veriť, pretože nie je vylúčené, že to neexistuje len preto, že sme to nevideli. Veď sa aj vraví:

„ To čo je neviditeľné ľudskému oku, je viditeľné ľudskému srdcu." 

Každý má dôvod na šťastie. Ľudia si myslia, že v ich živote šťastie neexistuje a tak v neho neveria, no šťastie je na každom kroku. Sme tak zaneprázdnení takzvanými „vážnymi vecami", že si nedokážeme vážiť úplne banálne veci, ktoré máme, ako napríklad, že máme rodinu, či strechu nad hlavou, priateľov alebo maličkosť že som dnes stihla autobus alebo, že som našla na zemi 10 centov.

Vari to nie je šťastie?

A tak je na nás, či uveríme, že niečo také ako šťastie je a začneme si ho všímať. Každý deň možno nie je dobrý, ale na každom dni je niečo, z čoho sa môžeme tešiť.