Snáď každý z nás pozná ten pocit, aké je to byť milovaný nezištnou láskou matky. Keď už od prvých mesiacov, ktoré prežívame v jej tele, nás miluje a hoc nás ešte ani len nevidela a predsa sa už o nás stará rovnako dôsledne, či sme prvorodený alebo piaty v poradí. To, že sa hovorí, vraj nás nosila matka pod srdcom je len z fyzického hľadiska, no to o čo vlastne ide, je to že nás nosila priamo v srdci. Čím, je bližšie dátum narodenia, tak tým sa u nej stupňuje očakávanie a radosť z dieťaťa, pretože sa teší na všetky chvíle, ktoré bude môcť s nim prežiť, či v dobrom alebo v zlom. Od prvých chvíľ, kedy vie dieťa samostatne dýchať, sa mu matka snaží dať všetko najlepšie, načo prišla a čo nadobudla vo svojom živote. S prírastkom do rodiny neprichádza len radosť a zábava, ale aj zodpovednosť a prislúchajúca vážnosť situácii, ktoré budú nastávať. V rannom veku detstva je preto nevyhnutná prítomnosť matky pri dieťati. Male dieťa nepoznačené skazenosťou ľudstva je pripravené opätovať lásku úprimne a vrúcne. Tu prichádza ďalšia úloha matky, čo v najväčšej miere ochrániť dieťa, pred znehodnotením tejto úprimnosti a vrúcnosti. Popri tomto všetkom nám tu vystupuje ďalšia úloha, vychovať potomka tak aby bol zdravou bunkou v spoločnosti, do ktorej skôr či neskôr padne rovnými nohami. A potom už bude príliš neskoro ho niečomu vyučovať, pretože tu už ho život bude učiť samého, ale na jeho vlastných chybách a pádoch. Keďže je takmer nemožné, aby matka naučila dieťa reagovať adekvátne na všetky situácie, ktoré ho stretnú, nasleduje ďalšia úloha matky a to utieranie sĺz a fúkanie rán. Kto iný, ak nie matka môže porozumieť stvoreniu, ktoré sama “vynosila“? S láskou, s trpezlivosťou a porozumením si vypočuje všetky problémy a prekážky, ktoré postretli jej potomka. Ba čo viac, ma stále po ruke riešenie, ktoré je ako balzam na dušu pre mladého človeka. Hoc vo veku dospievania ju nie vždy dieťa poslúchne, a skúša rozprestrieť vlastné krídla, a letieť za svojím „slnkom“ života, milujúca matka ticho rešpektuje rozhodnutia dieťaťa, ale orlím zrakom sleduje, ako sa mu darí a je stále pripravená zachytiť potomka, ktorý šliapol vedľa. Denno-denná pripravenosť matky pomoc mladému človeku je viac ako obdivuhodná.
Toto všetko matka robí, aby nasledujúca generácia bola lepšia a lepšia, ale keďže človek je tvor, ktorý sa veľmi rýchlo a ľahko nechá „degradovať“ na úbožiaka, tak majú matky vždy plne ruky práce, na tomto nekonečnom poli úloh a povinností.
„Matka je dar, ktorý si nikto z ľudí nezaslúži a predsa ho dostali všetci.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára