„Niekedy svetlo v nás už dohasína, ale stretneme človeka, ktorý ho rozdúcha na plameň.“ (Albert Schweitzer)

Ľudský život by sa dal prirovnať ku krivke grafu – raz prudko stúpa a človek by najradšej od šťastia vybozkával celý svet. Potom však krivka prudko klesne nadol a človek sa ocitne úplne na dne. Padá a padá ešte hlbšie a nenachádza žiadne stebielko, ktorého by sa mohol zachytiť. Má pocit, že ho nikto nechápe, a že sa mu všetci otáčajú chrbtom. Myšlienky sa v hlave víria ako hrozivé tornádo, ktoré berie so sebou všetko, čo mu stojí v ceste. A zrazu stretne kohosi, kto ten zmätok v jeho hlave urovná. Kohosi, kto mu podá ruku a vytiahne ho z jamy zvanej Beznádej. Kohosi, kto odoženie ten ničivý pocit bezmocnosti.
Obklopuje nás veľa ľudí, no nie každý má ten dar, že príde a vyčarí nám na tvári úsmev, na ktorý my už nemáme síl. Niekedy stačí pár milých slov, jednoduché gesto, či jediné priateľské objatie na to, aby sme smutnej osobe odohnali spred očí tmavé mračná smútku. Všetci potrebujeme priateľa, ktorý by nás takto objal a ukázal nám, aký je svet krásny a nebo modré. Predstavte si, že po lícach vám stekajú potoky sĺz, navyše ak ste dievča, pod očami máte všetku maskaru, ktorú ste si pôvodne naniesli na riasy. A vtedy k vám podíde priateľ, aby vám povedal, že výzor KISS je stále  IN. A hneď na to by vám priateľ podal balíček vreckoviek, hoci ste ani slovkom nenaznačili, že ho potrebujete. No neprestali by ste plakať? Nepotešilo by vás to? Určite by ste sa v tej chvíli aj zasmiali.
Naši skutoční priatelia sa stávajú našimi anjelmi, ktorí prídu a zažnú svetlo v našej duši, len aby sme sa nebáli. Otvárajú nám oči a keď máme pocit, že náš život už nemá zmysel, sú to práve priatelia, ktorí nám ten zmysel ukážu. Sú veľmi dôležití, pretože nám dodávajú istotu a pomáhajú v budovaní sebadôvery. Ukazujú nám to, akí naozaj sme – zvláštni a jedineční. Nútia nás utrieť si slzy z očí a pripomínajú malé horiace fakličky, vďaka ktorým vidíme pred seba. Keď sa potkneme, priatelia sú tí, ktorí ako prví pribehnú a pomôžu nám vstať. Veria v to, čomu my už neveríme a tým nás nevedomky nútia pozerať sa na svet opäť s nádejami a túžbami.
Ak na svete existuje čo i len jeden človek, ktorému na nás záleží, oplatí sa žiť. Priateľ je ten, komu na nás záleží. Len s ním sa dá na všetko zlé zabudnúť. 
Len s ním sa dá prejsť tropickým lesom plným hmyzu, hadov a možno domorodcov. 

Len s pravým priateľom sa dá preplávať oceánom, ktorý sa volá Život...