Imidž je nanič

           Vernisáž výtvarného umenia. Galéria plná ľudí. Dve tretiny z nich tvoria postaršie dámy vo vkusných kostýmoch. Dôkladne nalíčené, kabelky ladia s topánkami, klobúky podľa najnovšej módy z časopisov.

           Koncert popovej hviezdy. Po pódiu sa pohybuje slávny spevák. Široké rozťahané nohavice, na krku zavesené strieborné reťaze, prsty zdobia ťažké prstene. Oči sa skrývajú za slnečnými okuliarmi, hoci slnko nesvieti. Hlavu pokrýva moderná čiapka, aj keď nie je zima.

               Firemný večierok. Luxusne zariadená miestnosť praská vo švíkoch. Okolo švédskeho stola sa tlačia uhladení páni v oblekoch najlepších značiek. Bezchybne uviazané kravaty vyrobené z tých najkvalitnejších materiálov. Na zápästí ruky držiacej tanier s kaviárom svietia švajčiarske hodinky.

           Čo majú spoločné tieto tri situácie? Čo spája dámy z galérie s popovým spevákom a zamestnancami prestížnej firmy? V dnešnej dobe veľmi aktuálne a často skloňované slovíčko – imidž. Počuť ho z každých strán: z televízie, rozhlasu,... Tá a tá hviezda sa predstavila s novým imidžom, ten a ten herec dostal cenu za najhorší imidž, práve táto speváčka je taká obdivovaná, je „in“ a „cool“, pretože má „super“ imidž, ktorý napodobňujú tisícky tínedžeriek po celom svete.

          Položme si však otázku. Je obliekanie sa podľa najnovšej módy a účasť na spoločensky významných podujatiach naozaj to najpodstatnejšie? Vypovedá o vnútri človeka? Môžeme imidžu za každých okolností dôverovať? To sotva. Aj spomenuté postaršie dámy sa na vernisáži nezúčastnili kvôli potešeniu z výtvarného umenia, ale skôr preto, aby predviedli najnovšie kúsky zo svojho šatníka. Plné nádeje, že sa možno ocitnú na záberoch mestskej televízie či uvidia svoju tvár na fotografii v regionálnych novinách. Väčšiu časť vernisáže aj tak napokon strávili pri stole s občerstvením a pred známymi vychvaľovali obrazy, ktoré vlastne ani poriadne nevideli.

              Spevák z druhého príkladu si tiež pred pohodlným oblečením radšej zvolil imidž hviezdy.
A ako to bolo s firemným večierkom? Nezúčastnili sa na ňom páni v drahých oblekoch iba preto, aby sa ukázali v dobrom svetle pred svojím šéfom a prehodili pár stereotypných fráz so spoločensky významnými ľuďmi?

Po príchode domov, keď sa všetci títo ľudia ocitnú v súkromí a v bezpečnej vzdialenosti od kamier či šéfov, odhodia svoju masku a budú z nich celkom obyčajní ľudia. Zmenia sa na starých rodičov, rodičov, deti – presne takých, akých sú na svete milióny. Veď ako sa hovorí – imidž je nanič.

 Svoju skutočnú tvár môžeme na krátky čas skrývať pod drahé šaty a šperky, ale v skutočnosti ju imidžom nikdy nezmeníme.