Múdrosti našich predkov.

 Ľudové múdrosti, príslovia a porekadlá tvorili ľudia už po stáročia a tvoria ich aj dnes. Mnohí sa aj podľa nich riadia, žijú na ich základe a vedú mravný život. Iný zas majú problém si ich čo i len zapamätať, pochopiť a najväčším problémom pre nich je riadiť sa podľa nich. Veď čo je také ťažké pochopiť na jednoduchej vete. Napríklad: „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne“. Poviete si, ako môžem spadnúť do jamy, ktorú kopem pre iného? Ako môžem spadnúť do vlastnej pasce? Ľahko. Naši predkovia presne vedeli, čo posúvajú budúcej, našej, ďalšej generácii. Vedeli, že ich múdrosti budú prospešné pre nás, ich potomkov.  Táto práca má byť postavená na základe morálneho, mravného významu prísloví a porekadiel. Takže budem pokračovať v tom duchu v akom som začala. Budem sa snažiť sama pochopiť, porozumieť a vlastnými slovami, vlastným vnímaním vysvetliť všetky tie múdrosti, ktoré nám zachovali naši predkovia.
Všetky múdre slová plné snahy o vysvetlenie sa nám vracajú naspäť. Tí, ktorým to vysvetľujeme nás počúvajú, majú na tvári výraz hlbokého cítenia a pochopenia a nakoniec po hodine vysvetľovania zistíme, že naša snaha bola márna. Naše slová nemali žiadny morálny dopad na ich myslenie, správanie sa. Ale veď „kto chce kam, pomôžme mu tam“. Toto slovné spojenie je charakteristické pre situácie, keď človeku už niet viac pomoci. Keď má proste potrebu stáť si za svojím názorom, aj keď sa mu niekto iný snaží ten názor vyvrátiť. Niekedy ľudia nedokážu pripustiť, že sa mýlia, že konajú nesprávne, že idú zlou cestou. Nie sú si vedomí, že práve smer, ktorým idú je nesprávny. Ich myslenie je, obrazne povedané, naprogramované. Neuvedomujú si, že strácajú všetky morálne hodnoty, ako je česť, dôstojnosť, ohľaduplnosť, láska. Nevystríhajú sa zlých skutkov, ich cesty nevedú ku kladným hodnotám života. Spomenul som tú ohľaduplnosť. Človek, ktorý si zaumieni, že pôjde za jedným cieľom nehľadí na to, aký dopad na život jeho blízkych budú mať jeho činy. Stáva sa z neho egoista, zabúda na kladné morálne hodnoty, rúti sa za cieľom „hlava, nehlava“. Jednoducho povedané, ničí života ostatných len aby mohol žiť v blahobyte, prepychu a pokoji tam, kde chcel byť. Je pyšný na svoje úsilie stať sa spokojným. Ale byť pyšný je tá najhoršia vlastnosť, akú môže mať obyčajný človek. Pýcha nám rozožerie celú našu myseľ, celé naše telo. Budeme sa cítiť ako páni celého sveta, ale nakoniec padneme na zem. Ten pád bude bolestivý a ťažko sa nám bude z neho spamätávať. Preto treba byť ohľaduplný, pozorný a nie za každú cenu, možno aj za cenu priateľstva, lásky a života ísť za svojím cieľom. Cieľov a snom sa treba vedieť aj vzdať. Možno je to pre niektorých ťažké, ale dá sa to, pokiaľ chceme. Niektoré sny nie sú prospešné tak pre nás samých ako pre všetkých našich blízkych.
Ku tomuto prísloviu by som ešte rád pripojil jedno, ktoré mi tak akosi správne nadväzuje naň. „Ako si ustelieš, tak budeš spať“.
V knihách je písané, že morálku môžeme chápať ako nejaký súhrn kladných hodnôt, ktoré vyznávame a o ktoré sa v živote usilujeme. Sú to pravidlá, ktoré nás vedú ku kladným hodnotám a nabádajú nás vystríhať sa zlých skutkov. Jednoducho povedané, majme na pamäti, že všetko, čo robíme musí byť v súlade s princípmi morálneho správania sa a že všetko, čo vykonáme nemusí byť prospešné pre ostatných. Človek ako ľudská bytosť je charakterizovaný vlastným rozumom a slobodnou vôľou. Cíti lásku k sebe a všetkým ľuďom. Nehádže ľudí do jedného vreca. A práve teraz som spomenul jednu kratučkú vetičku, ktorú ja sám považujem za múdrosť tohto sveta. „Nehádžme všetkých ľudí do jedného vreca“.
Nie je správne zmýšľať o ľuďoch v zlom. Myslieť si, že všetci sú rovnakí, že všetci majú rovnaké vlastnosti, rovnaké zmýšľanie, že všetci si rovnako ničia život navzájom medzi sebou. Sú ľudia, ktorí majú takého zmýšľanie. Títo sú zatrpknutí, zaslepení vlastným vnímaním sveta. Iní sú zas mierumilovný, plní lásky voči druhým a plní úcty, dôstojnosti a ohľaduplnosti. Preto nie je dobré zmýšľať o ľuďoch ako o jednej veľkej kope zloby, nenávisti a ľahostajnosti.
Človek by si mal uvedomiť, čo mu zanechali ľudia žijúci pred nami. Mal by si uvedomiť, aký hlboký význam majú všetky ľudové múdrosti, príslovia a porekadlá pre život každého z nás. Človek by sa mal snažiť získať v živote len tie najvzácnejšie ľudské vlastnosti ako je láska k blížnym, cnosť, ohľaduplnosť, česť a osobná dôstojnosť. Veď ako povedal sám veľký Sokrates: „Nauč sa prehrávať vo veciach, na ktorých len málo záleží, ale za každú cenu bráň svoju ľudskú česť. Všetko záleží len na tebe. Usiluj sa hľadať ozajstnú múdrosť.“
Snažme sa byť dobrými, pretože ak ubližujeme druhým, ubližujeme najmä sebe, lebo seba robíme zlými.