Ráno múdrejšie večera

Toto príslovie nám hovorievali naše babičky a dedovia, prababičky a pradedovia  a tak ďalej a tak ďalej. Niečo na tejto vete asi bude, keď ju ľudia používajú už tak dlho. Skúsim o tom popremýšľať.
Prvé, čo nás asi napadne, keď také príslovie začujeme, najskôr bude, že takmer na každú vec, čo robíme, nejaké to babičkine príslovie nájdeme. Vymýšľali ich ľudia za dávnych a dávnych čias. Sú to vety vzniknuté zo skúseností. Sú plné pravdy, aj keď si to niekedy nechceme pripustiť. Väčšinou sa trafí "do čierneho".
Keď si prečítam vetu 'Ráno je múdrejšia večera', vybaví sa mi náš obyčajný deň.                            Ráno vstávame plní sily, energie, oddýchnutí snáď aj väčšinou usmievaví. Máme pred sebou celý deň. Naše telo cez noc "dobilo baterky". Ľahko sa môžeme sústrediť na dôležité veci. Dokážeme rýchlo reagovať a uvažovať. Dobre vstrebávame nové informácie. Sme pripravení na nový deň. Tak toto je to múdrejšie ráno. Nemôžeme byť však takto výkonní po celý deň. Nie sme roboti. Telo i myseľ si chce po nejakom čase odpočinúť. Čím bližšie sme k večeru, tým častejšie vyžadujeme odpočinok.               Počas dňa na nás zanecháva stopu všetko, čo robíme. Telo sa unavuje a unavuje a unavuje. Nielen telo aj naše myslenie. Večer už naša myseľ nie je tak bystrá, a preto nie je večer ani zďaleka tak múdry ako ráno.
Ďalší pohľad na toto príslovie vnímam pohľadom skôr obrazným. Ráno je múdrejšia večera pre mňa znamená, že nie je dobré konať impulzívne. Že je lepšie počkať  do rána - až sa nám vec v hlave rozleží a aspoň trochu si premyslíme a zvážime, čo máme v pláne urobiť. Veľakrát rokujeme neuvážene a ako sa hovorí "s horúcou hlavou". Veci, ktoré potom urobíme, už  niekedy nejdú vziať späť. Potom toho môžeme ľutovať ešte pekne dlho. Nehovorím, že by sa malo premýšľať nad každou maličkosťou a zvažovať   pre a proti. Rozhodne ale nie je na škodu  zdravá rozvaha.
Predsa len je človek tvor tvrdohlavý. Na nejaké to príslovie nedať skôr, než si sám skúsi jeho pravdivosť. To si  poviete, že už je to dávno, čo niekto niečo také vymyslel a že to už predsa vôbec nemusí platiť. 

 Ale či chceme alebo nechceme, sú tu okolo nás, platia a ešte dlho platiť budú.

A na záver jeden citát: 

    Zmýliť sa môže každý človek, v omyle zotrváva len tvrdohlavý. (Marcus Tullius Cicero)