Citát:
"Bohatstvo múdremu slúži, hlúpemu vládne." (L. A. Seneca)
Keď si povieme slovo bohatstvo, vybaví sa nám veľa vecí: múdrosť, humor, zdravie, hmotný majetok, alebo tiež možno bohatstvo, čo sa vzhľadu týka? Každý je strojcom svojho šťastia, hovorí sa. Niekedy toto pravidlo platí, inokedy však môžete naraziť na stenu, ktorá sa musí prebúrať. Každý dostal pri svojom narodení do vienka niečo iné. Rodia sa géniovia, zabávači, modeli ... Avšak napríklad hmotný majetok, to už je niečo iné. Existujú dve možnosti, ako môže nejaká osoba získať bohatstvo v podobe financií. Buď bude mať človek také šťastie, že sa narodí v zámožnej rodine, alebo - a to v horšom prípade - príde na svet do celkom obyčajnej rodiny a slávu aj bohatstvo si musí vydrieť vlastnými silami. Prácou, myšlienkami, možno prístupom k svetu? Jedno je však jasné - bohatstvo môže tvoriť, ale aj ničiť, ostatne ako väčšinu vecí.
Je pravda, že v mnohých epochách, baladách a historkách vystupujú známi a múdri myslitelia či vládcovia, ktorí chceli pre svoju krajinu len blahobyt. Bol to napríklad kráľ Šalamún, človek, ktorý sa s ničím nezaoberal príliš dlho a všetko riešil s chladnou hlavou. Môžeme vôbec svet rozdeliť na tých múdrych - tých, ktorí boli obdarení buďto výrečnosťou alebo charakterom - a na tých hlúpych, ktorí mali jednoducho menej šťastia? Čo sa týka môjho názoru, hranice medzi takými ľuďmi neexistuje. A práve za tou neexistujúce hranicou sa schováva ono bohatstvo. Aj šikovný a nadaný človek môže zošalieť, pachtiť sa viac a viac po majetku alebo urobiť chybu. Ostatne sme len ľudia.
Bohatstvo môže ničiť aj tvoriť. Je schopné pozdvihnúť stať do nezmerných nížin, alebo naopak uvrhnúť ho do finančnej krízy. Je schopné z neschopného človeka urobiť niekoho. Ale môže aj pokaziť toho čestného. Je to ako čepeľ. Aj tá má dve ostria.
Predstavte si nejakého dedinčana z dediny niekde na zapadákove. Nevie, ako sa volá mesto, kam chodia predávať kravy, nevie povedať, že vysadil 20 mrkvou, pretože nevie počítať. A tomu dajte nesmierne bohatstvo. Gobelíny, sochy, koruny, prstene, čaše, žezla, zlaté jablká, truhlice plné zlata ... Čo sa stane? Dedinčan po kúskoch dotyčný poklad utratí. V krčme, v stávkach, v kartách, za ľahké devy, kúpi si nový dom. Ale ako tak bude pokračovať, truhlice budú stále prázdnejšie, až zrazu siahne dedinčan na dno. Čo sa stane? Dedinčan nebude odvádzať dane, pretože je príliš hlúpy na to, aby predal tie gobelíny, čo mu stoja na krbe. Príde exekúcia a zabavia mu všetok majetok v prospech štátu. A dedinčan? Tentoraz nebude mať ani strechu nad hlavou, ani polia, kde by sadil mrkvy. Bude sám premrznutý blúdiť po ulici, kým nezomrie podchladením alebo hladom. Čo z toho vyplýva? Bohatstvo vládne hlúpym, ovplyvňuje a ničí ich.
Či by som mala všetky moje myšlienky spísané zhrnúť, som celkom rozporuplná, čo sa týka tohto. Na jednej strane súhlasím, že bohatstvo môže kaziť, ale možno by v rukách dobrého a čestného človeka mohlo urobiť divy. Však šanca, že takýto dar sa dostane niekomu, kto ho plne využije len v dobrom, je šialene malá. Preto zachovávam realistický postoj, a to ten, že bohatstvo môže byť väčšinou len a len na škodu.
Keď si povieme slovo bohatstvo, vybaví sa nám veľa vecí: múdrosť, humor, zdravie, hmotný majetok, alebo tiež možno bohatstvo, čo sa vzhľadu týka? Každý je strojcom svojho šťastia, hovorí sa. Niekedy toto pravidlo platí, inokedy však môžete naraziť na stenu, ktorá sa musí prebúrať. Každý dostal pri svojom narodení do vienka niečo iné. Rodia sa géniovia, zabávači, modeli ... Avšak napríklad hmotný majetok, to už je niečo iné. Existujú dve možnosti, ako môže nejaká osoba získať bohatstvo v podobe financií. Buď bude mať človek také šťastie, že sa narodí v zámožnej rodine, alebo - a to v horšom prípade - príde na svet do celkom obyčajnej rodiny a slávu aj bohatstvo si musí vydrieť vlastnými silami. Prácou, myšlienkami, možno prístupom k svetu? Jedno je však jasné - bohatstvo môže tvoriť, ale aj ničiť, ostatne ako väčšinu vecí.
Je pravda, že v mnohých epochách, baladách a historkách vystupujú známi a múdri myslitelia či vládcovia, ktorí chceli pre svoju krajinu len blahobyt. Bol to napríklad kráľ Šalamún, človek, ktorý sa s ničím nezaoberal príliš dlho a všetko riešil s chladnou hlavou. Môžeme vôbec svet rozdeliť na tých múdrych - tých, ktorí boli obdarení buďto výrečnosťou alebo charakterom - a na tých hlúpych, ktorí mali jednoducho menej šťastia? Čo sa týka môjho názoru, hranice medzi takými ľuďmi neexistuje. A práve za tou neexistujúce hranicou sa schováva ono bohatstvo. Aj šikovný a nadaný človek môže zošalieť, pachtiť sa viac a viac po majetku alebo urobiť chybu. Ostatne sme len ľudia.
Bohatstvo môže ničiť aj tvoriť. Je schopné pozdvihnúť stať do nezmerných nížin, alebo naopak uvrhnúť ho do finančnej krízy. Je schopné z neschopného človeka urobiť niekoho. Ale môže aj pokaziť toho čestného. Je to ako čepeľ. Aj tá má dve ostria.
Predstavte si nejakého dedinčana z dediny niekde na zapadákove. Nevie, ako sa volá mesto, kam chodia predávať kravy, nevie povedať, že vysadil 20 mrkvou, pretože nevie počítať. A tomu dajte nesmierne bohatstvo. Gobelíny, sochy, koruny, prstene, čaše, žezla, zlaté jablká, truhlice plné zlata ... Čo sa stane? Dedinčan po kúskoch dotyčný poklad utratí. V krčme, v stávkach, v kartách, za ľahké devy, kúpi si nový dom. Ale ako tak bude pokračovať, truhlice budú stále prázdnejšie, až zrazu siahne dedinčan na dno. Čo sa stane? Dedinčan nebude odvádzať dane, pretože je príliš hlúpy na to, aby predal tie gobelíny, čo mu stoja na krbe. Príde exekúcia a zabavia mu všetok majetok v prospech štátu. A dedinčan? Tentoraz nebude mať ani strechu nad hlavou, ani polia, kde by sadil mrkvy. Bude sám premrznutý blúdiť po ulici, kým nezomrie podchladením alebo hladom. Čo z toho vyplýva? Bohatstvo vládne hlúpym, ovplyvňuje a ničí ich.
Či by som mala všetky moje myšlienky spísané zhrnúť, som celkom rozporuplná, čo sa týka tohto. Na jednej strane súhlasím, že bohatstvo môže kaziť, ale možno by v rukách dobrého a čestného človeka mohlo urobiť divy. Však šanca, že takýto dar sa dostane niekomu, kto ho plne využije len v dobrom, je šialene malá. Preto zachovávam realistický postoj, a to ten, že bohatstvo môže byť väčšinou len a len na škodu.
Bohatstvo
nekazí charakter, len ho odhaľuje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára