Pár riadkov

Je to pár papierov zrovnaných podľa čísel, ktoré držia vo väzbe. Hore je veľkými písmenami vytlačený názov, pár písmen, nič viac. Vnútri je plno malých čiernych slov. " to je moc aj keď potom mačka spi" - náhodne vybrané nedávajúce zmysel. Nikomu neublížia, nikoho nepohoršia, ale ani nepohladia po duši. Nikto si ich nevšimne, ani sa nepozastaví. Sú chladné a prázdne.
Vedieť ich tak narovnať, dať im zmysel a poriadok, naučiť ich sa smiať a plakať. Na pozadí bieleho papiera sa začína prebúdzať život. Ešte nie moc, ale predsa niečo začína hriať. Z roviny začínajú vyvstávať živé obrazy a pomaly sa začínajú meniť a vyvíjať.
Oči kĺžu po papieri ako prst po rozvlnenej vodnej hladine. Tých skôr prázdne riadky núti sa zastaviť, premýšľať a nadýchnuť sa. Nosom plne zaboreným do stránok občas prejde zvláštne sladká vôňa dreva. Teplota sála viac a viac. Na papieri sa medzi čiernymi písmenami objavila slaná kvapka vody. A hneď druhá, tretia. Slová sa začínajú zahmlievať pred očami, ale čím menej sú čitateľné, tým viac je cítiť, ako hlboko sú vryté v srdci. Tam niekde hlboko vnútri to vrie, prská ​​a v hlave vyvstáva toľko otázok a všetky začínajú "prečo"? Je to neutíchajúci dialóg, pri ktorom kniha oslovuje a duše zodpovedá.

Veľké diela sú práca veľkých ľudí. Aj keď boli napísaná pred sto rokmi, sú stále tak úžasne prítomné, až to mrazí. Nesú ťažké posolstvo - veľa veľkých myšlienok, ktoré kráčajú odvážne a hrdo so vztýčenou hlavou po neľahkej ceste svojho osudu. Za tú dlhú dobu bola zatracovaná aj oslavovaná. Moc dobre poznajú zaprášenie hornej poličky aj skvostné paláce. Pomáhajú nám do seba skryť mnoho zloby, túžby po moci, sláve a bohatstvu, ale aj veľa lásky, nehy a šťastia. Pomáhajú nám sa vykričať z nenávisti, ublíženia a ticho sa im môžeme zveriť s tajomstvom. Knihy sú ľuďom tým, čím sú krídla vtákom.

Vedia o nás všetko. Vyrastali s nami, učíme sa z nich a bavíme sa nimi. Sú nám poznaním, pomáhajú sa rozhodnúť, varujú a odkazujú nás na minulosť a sú ukazovateľom, ako ďalej.
Môžeme do nich vtlačiť svoju tvár, ktorú so sebou ponesú do novej doby, kde budú zase novým ľuďom svietiť na cestu.