Dokonalý okamih

Čo je to dokonalý okamih? A možno ho vôbec zažiť? Ako sa k nemu človek môže dostať? Musí sa k nemu prepracovať, alebo naň narazia úplne náhodou? A existuje vôbec, alebo je to len výmysel niekoho s príliš bujnou fantáziou?

Nie je ľahké si na toto všetko odpovedať, pretože zrejme pre každého pojem dokonalý okamih bude znamenať čosi iné. Pre niekoho to bude chvíľa, kedy vyvrcholí celoživotná práca plná úskalia, zvratov a predovšetkým strateného času v cielený výsledok. Pri ňom daný človek získa zaslúžený obdiv a rešpekt svojich kolegov, prípadne aj ďalších ľudí, akí o jeho úspechu budú s nadšením dlho rozprávať a zveličovať ho, ako to len bude možné.

Pre iné zase dokonalý okamih prichádza náhle, nepredpokladané.                            V momente, keď nič nenasvedčuje tomu, že by čokoľvek zaujímavého mohlo prísť. Potom vyjde ona chvíľa ako podivný jazdec na zbesilom koni z uličky a udrie nás pekne do nosa takou silou, že do nej nespadne iba po nose, ale priamo do nej udrie telom, až to s nami zaduní. Takáto chvíľa je bezpochyby vzácna. 

Vzácnejší ako chvíľa, kedy očakávame reakciu druhých za naše pričinenia. Je ale dokonalá? A môže byť vôbec, keď ju nikto nenaplánoval? Nie je snáď jasné, že v nej bude rad chýb? A čo keď chyby sú práve tie, ktoré z nej robia dokonalú a ktoré tvoria onen dokonalý okamih?

Ako je zrejmé, zhodnúť sa na presnej definícii je podľa všetkého skoro nemožné. Súdim tak aspoň ja. Na jednom sa ale ľudia snáď predsa len zhodnú. Dokonalý okamih stojí za to. 

Stojí za to si na neho spomenúť a držať ho v pamäti, ako drží drak vo svojej jaskyni cenný poklad pred všelijakými dobrodruhov, ktorí mu ho chcú ukradnúť. Ani dokonalý okamih by nikomu z nás nemal byť ukradnutý. Navyše priamo pred nosom.

Vedieť, že práve dokonalý okamih bol pred vami a niekto vám ho vyfúkol, totiž môže byť pekne bolestivé a dokáže aj pošramotiť na duši.

Dokonalý okamih je totiž niečo, načo stojí si počkať.

Aj keby to trvalo niekoľko rokov ...