"Mysli na to, aký je život krátky"

Určite si každý z nás už položil otázku: “Kedy vlastne zomriem?“

Dôležitou otázkou podľa mňa je aj: „Stál môj život vôbec za to žiť, čo bolo jeho zmyslom?“ Znie to trochu nehumánne,  ale má to svoju logiku. Možno sa pousmejete a poviete si: „Čo také môžu o živote povedať napríklad mladý ľudia?“ Stoja síce na začiatku  života, ale poniektorí majú viac zážitkov ako hoc iný dospelý.
Každý sa líšime vo svojich názoroch, preto nemusíte so mnou hneď súhlasiť, keď poviem, že zmysel života sa dá jednak získať a rovnako aj stratiť. Rôzne sú aj samotné hodnoty, pre ktoré žijeme. Niekto uprednostňuje kariéru, niekto vidí zmysel života v láske a iný zase hľadá vedecké či náboženské odpovede na svoje otázky.
Môj život, krátky či dlhý, však musí mať naplnenie, inak si dovolím tvrdiť, že nestál za to. Mojím cieľom je v živote prežiť čo najviac krásneho, vytvoriť niečo, čo tu po mne ostane a pochopiť mnoho vecí. Chcem byť šťastná ako každý iný,  cítiť všetkými svojimi zmyslami silu života. Lenže koľko času na to budem mať? Prežívame svoje dni plnými dúškami alebo skromne, a nerozmýšľame nad koncom. Smrť príde takpovediac na motýlích krídlách, nepozorovane uchopí ľudský dych a odletí s ním preč, rýchlejšie ako lusknutie prstov. Inak povedané - zajtra ma kľudne môže zraziť auto alebo dostanem onedlho rakovinu a ja nebudem mať možnosť povedať, vyskúšať ani zažiť to čo som chcela.
Určite poznáte alegorický príbeh o chlapcovi, ktorý si všetko z opatrnosti odkladal, aj korčule, ktoré dostal do daru nikdy nevybral z krabice aby ich nepoškodil a poriadne si na nich ani nezajazdil. Prišiel o nohy pri autonehode. Určite by som nechcela skončiť podobne, preto sa snažím prežiť každý svoj deň tak, aby som ho neľutovala, nech je koniec akokoľvek blízko. Iba vtedy môžem „spokojne odísť“, lebo budem vedieť, že som si to zariadila po svojom, že som nemohla zmeniť nezmeniteľné a z toho čo sa dalo zažila maximum.

Plautus chcel zjavne povedať, že aj keď je ľudský život krátky, je v našich silách ho urobiť krásnym, jedinečným a nezabudnuteľným. Ako som už povedala, nie je dôležitá jeho kvantita ale kvalita. Neľutovať, ale žiť. Ako znie jeden podobný výrok, že život je ten krásny okamžik medzi narodením a smrťou, urobme si ho takým, lebo nevieme, čo prinesie zajtrajšok.

Dúfam, že až v starobe budem sedieť pri západe slnka a popíjať čaj , pochopím onen pocit...pocit skutočne prežitého ľudského života, vtedy sa spokojne pozriem tomu motýľ ovi do očí.