Hľadá sa ... pozitívne myslenie

V dnešnej dobe trpí mnoho ľudí stresom alebo v horšom prípade depresiami. Do istej miery je to spôsobené náhlením a tlakom okolia, ale veľkú úlohu zohráva aj to, či sme schopní riešiť svoje problémy "s úsmevom". Samozrejme to vždy nejde, ale pokiaľ je to možné, mali by sme sa o to aspoň pokúsiť.

Ono sa povie "pozerať sa na svet pozitívne" alebo "brať veci s humorom", ale všetci vieme, že to rozhodne nie je tak jednoduché, ako sa zdá. Napríklad keď stratíme niekoho blízkeho alebo sa nám nepodarí niečo, čo si moc prajeme, môže sa niekedy zdať, že sa svet prestal točiť, že už nikdy nemôže byť horšie. Je jedna vec, ktoré môžeme veriť stopercentne: "Vždy môže byť horšie!" Je preto potrebné sa uvedomiť, že všetky problémy, ktoré teraz mám, má určite aj veľa iných ľudí. A tým, že budem všetko vidieť čierno, ničomu nepomôžem. Vlastne ani nezáleží na tom, či ide o politiku, globálne otepľovanie alebo len o to, že mne samotnej sa nepodarilo urobiť v práci to, čo treba, tak ako to treba. Je síce pravda, že politická situácia u nás nepatrí k najlepším, ale na druhú stranu sú predsa krajiny, kde je to ešte oveľa horšie. Je dôležité vychádzať z toho, čo mám a nie plakať nad tým, čo nemám alebo čo by som mať mohla.

Ako u všetkého aj s týmto musí človek začať u seba. Mohla by som niekomu hodiny prednášať o pozitívnom myslení, ale ak ja sama tomu neuverím, nemôže mi veriť ani nikto iný. Všetky problémy, prekážky, úskalia a krivdy, ktoré vo v mojom živote objavujú a týkajú sa ma, sú pre mňa dôležité. Ľuďom okolo však môžu pripadať malicherné a zbytočné, pretože oni majú zase svoje krivdy a prekážky. Každý máme to svoje a všetkým nám to pripadá dôležité. Aj malé dieťa, ktorému vezmú hračku, plače a má pocit, že nič horšie neexistuje. Ale keď mu tú hračku vrátime, alebo mu ju nevezmeme, bude si spokojne hrať a radovať sa, že to modré autíčko jazdí dopredu i dozadu. Dospelý človek si ale uvedomuje len to negatívne. Keď mu autíčko vezmeme a zase vrátime, bude sa hnevať, že ho chvíľku nemal, a skutočnosť, že sa s ním môže teraz hrať, ako dlho bude chcieť, už ho nezaujíma. A ak mu ho nezoberieme vôbec, bude sa hnevať, že má len také obyčajné, keď by chcel lepšie.

Nemyslím si, že je niečo zlé na ambíciách alebo na túžbe dostať sa niekam ďalej než sme. Len sa zbytočne veľa zaoberáme tým, čo nemáme. V lete je nám moc horúco, v zime zase moc zima, na jar slniečko málo hreje a na jeseň moc prší a je blato. Keby nám nikdy nebola zima, nespoznáme, ako je pekné, keď je nám teplo. Tak prečo sa z toho tepla nedokážeme radovať? Musíme sa naučiť vidieť aj v zlých veciach to dobré, pretože aký má zmysel sa stále hnevať a mračiť. Ničomu tým nepomôžeme. Keď sa budeme aj v ťažkých chvíľach života vedieť usmievať a radovať sa z maličkostí, pôjde všetko ľahšie.

A ak nie stále, tak na tú chvíľu bude život aspoň o trošku svetlejší a príjemnejší.