Svedomie

„A teraz by som chcel hovoriť o človeku vo vás. Lebo je to on, nie božstvo vo vás, či trpaslík v hmle, ktorý pozná zločin a trest za zločin.“ Chalíl Džibrán

No ako tak teraz rozmýšľam a hľadám inšpiráciu, zdá sa mi to čoraz ťažšie.... Azda preto, že aj vo mne je to svedomie a nedovolí mi napísať čokoľvek. Začnem asi teóriou čo to svedomie vlastne je. Svedomie je schopnosť rozoznávať dobro od zla, správne od nesprávneho, pokiaľ ide o vlastné konanie.... pocit záväznosti dobre konať a zlého sa vyvarovať. Je to súbor vnútorných zábran a emocionálnych prežitkov, ktoré často vznikajú u človeka v dôsledku výchovy..... Svedomie je prvkom morálneho vedomia (vedomie, v ktorom je zakódovaný vzťah človeka k svetu, spoločnosti, inému človeku či sebe, tvoria ho mravné city, mravné normy, hodnoty a hodnotová orientácia, motívy a motivácia), prejavuje sa pocitom záväznosti (povinnosti), odlišným od pocitu vonkajšieho donútenia......je to akési vnútorné vedenie, ktoré je základom morálneho usudzovania človeka o sebe samom a o iných ľuďoch. Farári  hovoria o svedomí ako o najtajnejšom jadre človeka, svätyni, kde zostáva sám s Bohom a jeho hlas sa mu ozýva vnútri. Svedomie je svätyňa, ktorú na rozdiel od tých, ľudskou rukou vystavaných z kameňa a z tehál, vybudoval Boh. Vo svedomí sa ozýva hlas Božieho zákona vpísaný do našej duše. Či už svedomie vnímame z ktoréhokoľvek hľadiska, je nám jasné, že v každom z nás by aké také svedomie malo byť...aj keď je pravda, že v dnešnej dobe sa čisté svedomie stáva mimoriadne nákladnou záležitosťou, doslova vzácnosťou. Preto by sa dalo povedať, že sa doňho oplatí investovať, veď v jeho prospech hovorí mnoho...Spí sa s ním ľahšie, ako s alkoholom či práškami a zaručuje odpočinok neprerušovaný policajnou sirénou....No napriek tomu mám z ľudí navôkol pocit, že svedomiu v sebe dokážu veľmi rázne prikázať, aby sa neozývalo... veď už ktosi múdry raz povedal: „Človek nikdy nie je vynachádzavejší, ako keď ide o to, aby oklamal sám seba a umlčal výčitky svedomia.“ A to je v dnešnom svete myslím hitom číslo 1. Dnešný svet už nie je o tom, aby človek konal s najlepším úmyslom a pokojom na duši.... Veď doba je taká chaotická, že nikto už ani neočakáva, že sa dá dosiahnuť pokoj duše..... a tak potrebné čisté svedomie....Je zaujímavé sledovať ľudí vstupujúcich do niektorého z monumentálnych kresťanských chrámov. Niekto tam vchádza s hlbokou vierou, iný preto, lebo chce byť verný tradícii svojich predkov, ďalší ako turista alebo človek, ktorý síce neverí v Boha, ale má zmysel pre estetiku. Skutočne veriaci človek tam využije obrovský potenciál pre svoje osobné posvätenie. Podobne je to aj so svedomím.... Vo svedomí sa ozýva hlas Božieho zákona vpísaný do duše. Človek má však od počiatku pokušenie hrať sa na Boha a rozhodovať o tom, čo je dobro a čo nie. Má moc robiť dobro i zlo, a vo svojom svedomí cíti morálne hodnotenie svojho skutku, ale on sám normu nevytvára. Všetky naše konania sa zakladajú na našich myšlienkach... a po našich myšlienkach poletuje svedomie... a ten, kto tvrdí, že svedomie nemá, klame...Veď aj najťažší zločinci podliehajú tlaku svedomia, pod ktorým úmyselne vyhľadávajú vlastnú smrť. Svedomie je často krutejšie a neúprosnejšie ako zákon. Všetky pokusy o kupčenie so svedomím sú preto vopred odsúdené na neúspech. Človeka treba častokrát chrániť aj pred ním samým. Lebo, ako trpko konštatoval klasický filozof: "Človek síce stojí vysoko nad zvieraťom, ale krutosť jeho osudu spočíva v tom, že nemôže nikdy klesnúť na úroveň zvieraťa. Klesnúť môže človek, žiaľ, vždy iba pod úroveň zvieraťa. "Svedomie naberá na dôležitosti najmä tam, kde je konanie skryté a existuje predpoklad jeho utajenia....dovolím si použiť úryvok z múdrej knihy: „Svedomie núti človeka, aby svojim konaním nielen získaval úctu, ale mal zmysel pre česť a dôstojnosť.“ Sloboda nášho konania mi teraz pripadá čiastočne obmedzená, keď existuje niečo, čo nám podvedome určuje správnosť nášho konania.                                                                          

   Stále však platí Cicerónovo:  "Summum ius, summa iniuria"- dokonalé uplatňovanie práva sa môže stať dokonalým bezprávím. Teda, hlas svedomia musí byť vypočutý, aby sa úzkostlivo dokonalým uplatňovaním zákona nenastolilo úplné bezprávie.