Láska je chyba v programe

Život nás, najvyvinutejších opíc, je odjakživa poznamenaný najmodernejšou technológiou svojej doby. V dnešnej etape vývoja sú na čele pretekov jednoznačne počítače aj so všetkými svojimi vírusmi prelezenými programami. No program s názvom láska bol vyvinutý dávno pred vytvorením prvého elektrikou poháňaného požierača zdravého rozumu. Má ho v sebe nainštalovaný každý živý tvor už od nepamäti. Prečo inak by mnohé druhy zvierat prežili celý svoj krátky život len s jedným partnerom?
Avšak aj tento program má v sebe chybu s rovnomenným názvom. Tá chyba nakoniec ovládne celý softvér a spôsobí nenapraviteľné škody. Presne ako to opísal aj Maxim E. Matkin vo svojom diele „Láska je chyba v programe“, zaľúbený človek nevníma realitu, neuvedomuje si súvislosti a dôsledky svojho správania. V priebehu používania programu je vtiahnutý do virtuálnej reality. Nechá sa rozptyľovať detailmi a uniká mu podstata. Darmo budete feťákovi v delíriu vysvetľovať, že zmysel jeho života ho vlastne zabíja. Tá najsmrteľnejšia droga prúdiaca v celom jeho zdevastovanom organizme ho k tomu núti. Vždy to chce čas, určitý odstup, aby si pospájal rozhodené časti do nie veľmi vábivého celku. Ani pri pohľade na nesúrodými farebnými škvrnami pokrytý impresionistický obraz na prvý pokus nezistíme, či ide o krajinu zaliatu slnkom, alebo Ježiša umierajúceho na kríži. 
Nanešťastie sú práve chyby tým, čo robí každý program zaujímavým. Nútia nás zaoberať sa ním, odstraňovať ich a tým vyrábať ďalšie a ďalšie chyby. Sú vlastne zmyslom každého programu. Veď koho by bavila monotónnosť jednotvárnej dokonalosti? A preto je dokonalosť v konečnom dôsledku najhoršia voľba, lebo bez chýb a ich nekonečného napravovania by život nemal zmysel.

 Láska so sebou prináša radosť, úsmev, šťastie, ale aj nástrahy, bolesť, nenávisť a dni plné smútku. Láska sa nikoho nepýta, či môže vojsť, cíti ju takmer každý. Na prvé lásky sa vraj nikdy nezabúda. Majú v sebe niečo, čo slovami nedokážem popísať - poznanie, radosť, očakávanie, smútok,.... Ako všetko pekné, aj táto láska väčšinou rýchlo skončí. Po prvej láske nastupuje vraj už tá pravá. Ako by bolo na svete nádherne, keby na ňom bola iba láska! Lenže po láske nastupujú aj iné pocity: nenávisť, smútok, samota. Láska, šťastie i bolesť kráčajú spoločne životom človeka. Keď sa človek zaľúbi do nesprávneho človeka, jeho chyby nevidí. Neverí všetkým rečiam, ktoré sa k nemu donesú, alebo lepšie povedané, nechce im veriť. Láska dokáže aj veľmi bolieť. Najmä vtedy, keď jeden druhému ublíži. Trápime sa tým a keď príde do nášho života zas niekto iný, bojíme sa. Ale ako sa hovorí: ,,Čo nás nezabije, to nás posilní." Časom pominie pocit sklamania a my znovu budeme pripravený čeliť výzvam života. Veď cesta životom je kľukatá. Láska je jediná, bez ktorej by ľudia nemohli žiť a na to niektorí z nás zabúdajú.