Čo je vlastne pravda?

Väčšinou ju chybne pokladajú za synonymum slova fakt, ale fakt je iba jednou súčasťou pravdy. Lebo fakt je len samo slovo, pravda je tak neurčitý pojem, že každý si ho vysvetľuje inak. Neexistuje hmotne objektívna pravda, lebo nikto na svete nie je objektívny. Veď nik nežije dlhšie ako 150 rokov, nepozná všetky jazyky, nežije na všetkých miestach zeme, Kapacita jeho mozgu nie je schopná sa pozerať so všetkých pohľadov. Už len ten fakt, že je schopný  vidieť veci iba pohľadom človeka zo svojej doby. Veď človek zo stredoveku mal iné ideály, iné predstavy a inú morálku. V našom svete by sa zbláznil, lebo jeho život bol skoro úplne iný, jeho predstava sveta bola absolútne odlišná. To isté platí aj o jazyku ktorým hovoríme, lebo každý jazyk má iné možnosti.

Pojem „Milujem ťa“ sa povie každým jazykom inak a v každom jazyku to vyjadruje niečo trošičku iné( Napr. Vyplývajúce s miestnej tradície teda niekde to znamená pomaly zásnuby a inde to používajú v dennom kontexte atď.) od zemepisnej polohy.

Znalostiach( fyzik sa pozerá na začiatok sveta s úplne iného konca ako filozof a je to vlastne to isté ).

 Fyziologickej stavbe tela, lebo vysoký človek berie veci s iného pohľadu ako človek malý. Ak Poviem vysokému, že je maličký, tak ho to skôr pobaví ako urazí, ale malý človek to môže zobrať ako urážku. Tvoj názor je ovplyvnený aj momentálnou náladou, zdravím atď. No tým som len chcela povedať, že nik nie je schopný objektívnu pravdu určiť.

Nie je nám dostupná univerzálna objektívna pravda a preto všetko treba neustále prehodnocovať. No keďže s fyziologického a psychického hľadiska to nejde, tak si tie škatuľky treba robiť len s mäkulinkého papiera, aby sme nemali problém ich prehodnotiť. Ku prehodnoteniu potrebujeme ostatných, aby sme mali čo najväčší  prehľad a tým pádom sa čo najviac priblížili objektívnej pravde, lebo ja netvrdím že nie je, ale nie je toho, kto by ju definoval. Vytvárame si predstavy o sebe. Vytvárame si predstavy o druhých. Stále niečo hráme, aby ten svet bol hlbší krajší a lepší. Každý z nás žije vo svojom svete, ktorý je súčasťou sveta nás všetkých. Hrá nejakú rolu v živote toho druhého pre jedného je kamarát, pre druhého súčasť električky, pre tretieho symbol zla. Hráš, že ťa nič nebolí a pritom máš bolesti. Prečo to všetko robíš? Lebo tým vytváraš svet sama seba a pred sebou ale aj pred ostatnými. Vplyv od ostatných na osobnosť, to je tvoj výtvor pre ktorý žiješ a chceš aby bol čo najdokonalejší a to je to čo, si ty. Svet plný niečoho duchovného. Fakty sú v podstate fyzikálne vlastnosti a javy a  sú súčasťou pravdy. Pravda je náš vnútorný pohľad na svet s jeho farbami významnými myšlienkami a svetmi tých druhých . Je to ďalšia časť nášho spoločného ja, ako sú napríklad hodnoty teda zákony, podľa ktorých sa riadime a pravda je to, čo je pre rozhodnutie. Dôležitá informácia, teda niečo ako zorné pole do ktorého dávame to, čo je pre nás dôležité s tým že to má svoje vlastnosti a pozeráme si ich s rôznych strán a určíme ich farbu.

Bodka na záver je: Pokiaľ sa dá, súďme iba sami seba. Nik nemá právo odsudzovať druhého.  Ak ten druhý svojím konaním neohrozuje nás.

Keď Pytagoras objavil svoju poučku, obetoval sto volov. Od tých čias sa všetci volovia chvejú, keď sa objaví nová pravda.

Karl Ludwig Börne