Česť a sláva na predaj?

Česť a sláva na predaj? Ako by predsa nie? Veď žijeme v dobe, v ktorej môžeme vlastniť za určitú sumu pozemok na Mesiaci a ani more či ostrovy nie sú výnimkou. Ak sa nad tým do istej miery zamyslíme, zistíme, že je to vec nemožná.

V dobách, kedy ľudia nemali žiadne peniaze na to, aby si kupovali veci pre svoje pohodlie, v časoch, keď namiesto hlúpeho rádia počúvali spev vtákov a kedy materialistické hodnoty neboli na najvyššom stupni medzi ľudskými hodnotami, si ľudstvo bolo vedomé skutočného významu slov, ako sú česť a sláva. Ľudia v tej dobe považovali česť a slávu za hodnoty naozaj vydreté a predovšetkým čisté!

Domnievam sa, že ako čas plynul, význam týchto slov sa skalil a z priezračnej tône sa stala tôňa blatistá. Slová česť a sláva vyslovované v dnešnom svete sa stala tieňom slov predchádzajúcich.

V hlave mi utkvel známy citát: "Za česť a slávu život položím." Citátom dnešnej doby by mohlo byť: "Pre peniaze život položím."

Myslím, že pravá česť ani pravá sláva na predaj byť nemôžu, pretože pravý význam týchto slov tomu odporuje.

Čo je pre nás dnes sláva? Pre mnohých asi to, že človek podpisuje autogramy a každý mesiac je na stránkach bulvárneho časopisu. To nie je sláva. Skutočná sláva je podložená skutky, nie peniazmi.

Čo je skutočná česť? Myslím, že česť vo svojom pravom zmysle je cnosťou najvyššia. Čestný človek nie je ten, čo je čestný na povrch. Aby sme sa mohli čestnými nazývať, je nutné byť čestnými aj vnútri. Taký čestný človek svoju česť predať nemôže. Rovnako ako slávny svoju slávu.

Podľa môjho názoru je to so slávou aj cťou rovnaké. Je možné naozaj vlastniť niečo, čo nie je naše? Takýto predajca by potom nebol čestný ani slávny, bol by ním len pre tých, ktorí nevedia, čo to česť a sláva je.

Domnievam sa, že pre moderného človeka na predaj tieto hodnoty teda sú. Chybou však je, že pozorujeme odraz a nie ich zdroj. Nechápeme podstatu veci a vďaka tomu je pre nás všetko na predaj.