Ľudia okolo nás.

Život nie je jednoduchý. Sme obklopení tými, ktorí o nás stoja, alebo sa nasilu obklopujeme tými, po ktorých túžime aby boli v našom blízku, aj keď daní vytúžení o nás nikdy neprejavili väčší záujem? Snažíme sa tráviť s nimi čas, pomôcť im, aj keď sa nedá, obetovať pre nich väčšiu časť seba v nádeji, že upútame ich záujem, že upútame ich pozornosť.

Nevedomosť, ktorá poháňa naše smelé/nesmelé mylné kroky nám šepká do ucha falošné recepty na úspech. Je to tá nevedomosť, ktorá nám zakrýva oči pred tými, ktorí nás chcú obklopovať, pred tými, ktorým na nás záleží. Neuvedomujeme si ich trápenie, ten pocit zúfalstva, vyvolaný našou ľahostajnosťou, slepotou voči nim. Starajú sa o naše životy a my si to neuvedomujeme. Berieme to automaticky. Prečo? Nevážime si ich činy, lebo v našom podvedomí drieme vedomosť, že sú tu stále, že svoje činy venované nám urobia zas a znova. Nie nadarmo sa vraví, že človek si začne vážiť to čo má až po tom, čo o to príde.

Sedíme v tme, potichu ťukáme písmenko po písmenku na klávesnici a kladieme si otázku, kedy ľudia, po ktorých túžime aby nás obklopovali, spravili niečo zo srdca, niečo z lásky, z úprimnosti, z myšlienky vyčariť mne, tebe, nám úsmev na tvári. Po prvej otázke nasleduje ďalšia, kedy sme dokázali oceniť skutky tých, ktorí nás obklopovať chcú, ktorí dané skutky vykonali z úprimnosti, z lásky, zo srdca, s úmyslom vyčariť nám úsmev na tvári? Dokážeme si vôbec predstaviť naše životy bez nich? Kto nás podporuje v tomto nekonečnom egoizme myslieť len na tých, ktorých chceme mať pri sebe a ignorovať, respektíve brať automaticky tých, ktorí tvoria naše okolie a neuvedomujúc si menia naše životy?

Uvedomíme si to, až keď pochopia, že pre nich nechceme vyčleniť miesto v našom blízkom okolí? Nechajú nás padnúť na hubu, aby sme pochopili, že tu stále boli pre nás no my sme boli slepí? Predáme naše oči a kúpime si lepší deň v spoločnosti tých, s ktorými chceme byť? Alebo sa obrátime s úsmevom na tvári a s náručím na tých, ktorí tu stále pre nás sú a stoja pevne na zemi po našich bokoch?

Tento blog je venovaný tým, ktorých som doposiaľ brala automaticky. Vy, ktorí sa v tomto výplode mojej fantázie nájdete, chcem vám odkázať, ďakujem že pri mne stojíte a robíte tým môj svet krajším. Pre vás ostatných mám ******.