Dobrý priateľ.

Jeden hodný priateľ je viac hoden ako sto príbuzných...
(Cicero)

Ale čo vlastne rozumieme pod pojmom „Dobrý priateľ“? Niekto si predstaví človeka – Spriaznenú dušu, s ktorou si rozumie aj bez slov. Iní si predstavia osobu, ktorá im bude dávať a oni budú len brať. Myslím si, že skutoční priatelia by si mali pomáhať, veriť si a podržať jeden druhého v ťažkých chvíľach, dôležitých rozhodnutiach, chvíľach samoty, úzkosti a utrpenia. A toto je dnes veľmi zriedkavé... 

V dnešnom uponáhľanom svete myslí každý len na seba. Ľudia si stále menej a menej všímajú svoje okolie a neuvedomujú si akú ozajstnú hodnotu vlastnia – dobrého priateľa. Často myslia len na svoju kariéru, ako zbohatnúť a presadiť sa v spoločnosti. Veci nerobia pre ostatných alebo pre seba, ale pre efekt. Mnoho pokryteckých ľudí je schopných pre toto všetko obetovať aj svojich priateľov. Lenže neskôr si uvedomia, akú hodnotu malo to, čo stratili... ale už je neskoro. Už tu nie je nikto, kto by ich vypočul, porozprával sa s nimi, pomohol im vyriešiť problémy a zahnal pocit ich pocit samoty. Prečo? No preto, že celý ten čas boli zaslepení sebou. Svojou kariérou, úspechmi, peniazmi, slávou a ponižovaním ostatných. K okoliu a k ľuďom, ktorí ich mali radi sa otočili chrbtom. Nevšímavosť a egoizmus – za toto im máme byť vďační?

Preto sa skúsme zamyslieť... Koľko ľudí ma na jazyku med a v srdci jed? Všetci „tí“ si s obľubou nasadzujú masky, ktorými zakrývajú svoju pravú tvár. Najhoršie ale na tom je, že väčšina z nás nevie ľudí odhadnúť alebo spoznať ľudí z tej „pravej“ strany. Vravia nám milé slová, predstierajú priateľstvo, no keď spoznáme ich vnútro a charakter, zistíme, že v duši sa im skrýva neúprimnosť, pretvárka, dokonca nenávisť voči nám.

Istý človek povedal: „Priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet zmizol“... K tomu, aby sme našli dobrého priateľa nestačí otvoriť len oči. TREBA OTVORIŤ AJ SRDCE!