Jedinečnosť.
Každý sa raz za čas snažíme uniknúť pred našimi
problémami. Nemyslím si, že existuje niekto, kto je stále šťastný (aj keď by to
pekné). Únik pred často nepeknou realitou je to, čo nás oslobodzuje, čo nám
dáva vietor do plachiet, jednoducho to, čo potrebujeme.
Niekomu stačí byť chvíľu sám, zavrieť sa do svojej
hlavy, nevnímať. Myslieť na to čo bolo, čo bude a nemyslieť na dnešok. Iný zas
potrebuje spoločnosť svojich priateľov a známych. Vypiť si a upadnúť do
myšlienkovej letargie.
V dnešnej uponáhľanej dobe sa mnoho ľudí uchyľuje k
jednému z najdostupnejších prostriedkov. K televízii. Po náročnom dni v práci
im stačí vypnúť pri sledovaní vymyslených príbehov, často mylne prezentovaných
ako reálnych. Zabávajú sa na karikatúre ich vlastných osobností, citov a emócii.
Neodsudzujem ich.
Snažte sa vždy pamätať na jednu dôležitú myšlienku,
krátku a možno aj nenápadnú vetu, ktorou sa riaďte. „Každý je iný." Na
základnej báze tejto vety musíme pristupovať aj k ľuďom okolo nás. Môžeme sa
podobať, mať rovnaké záujmy, rovnaký vkus, no vždy tu je niečo jedinečné, niečo
iba naše. Ak by sme sa riadili touto jednou vetou, hneď by tu bolo krajšie.
Neposudzovali by sme iných podľa vzhľadu, podľa správania. Máme vlastné
pohnútky, podľa ktorých sa správame tak ako sa správame. Tak ako aj ostatní
okolo nás.
Neodsudzujme preto niekoho, kto žije tele novelami,
kto sa nevie dočkať superstar, a ani toho, kto prezentuje svoj názory podľa
aktuálneho vydania politickej relácie . Myslime na to, že nie je ako my. Nenúti
nás robiť to, čo nechceme, robí to sám a keď pri tom dokáže uniknúť tak ho
nechajme na pokoji. Ako som už spomenula, aj my máme vlastný spôsob úniku.
Našou chybou je, že odmietame počúvať druhých, poučiť
sa a pamätať si. Je len veľmi málo jedincov, ktorí si nemyslia, že majú
univerzálnu pravdu na všetko a sú ochotní prijať pohľad druhého.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára