Všetci dospelí boli deťmi... ale máloktorý z nich si na to pamätá.

    "Zabudol vôl, že teľaťom bol," povedal raz jeden múdry človek. Bol zrejme jediný, kto vedel objektívne zhodnotiť svoj život od raného detstva až do čias staroby a túto hlášku venoval všetkým dospelým ľuďom vo svojom okolí. Možno by aj nám stačilo len trochu sa rozhliadnuť okolo seba a zistili by sme, koľko pravdy je v tejto, na prvý pohľad banálnej vete.

    Predstavme si úplne obyčajnú rodinku. Rodičia chodia do práce a zhŕňajú peniaze, len aby sa ich dieťa malo dobre. Pošlú ho do vplyvnej školy, postarajú sa, aby malo voľný čas vyplnený aktivitami od výmyslu sveta. No často krát ich ani nenapadne spýtať sa svojej ratolesti, ako sa má a ani len netušia, aké problémy trápia detskú dušičku. Majú dosť svojich problémov a na to, čo ich trápilo pred niekoľkými desiatkami rokov, už len s úsmevom spomínajú. Časom sa totiž zo všetkých zlých či ťažko prežitých chvíľ stanú humorné príhody, ktoré ľudia rozprávajú svojim známym pri nejakej spoločenskej udalosti.

    Toto je niečo, čo dieťa netuší. Dieťa žije tu a teraz. Kto mu však vysvetlí všetky záhady a úskalia života, keď rodičia nemajú čas alebo ho odbijú vetou: "Na toto si ešte malý!"? Komu má povedať, že sa mu deti v škole posmievajú, keď pani učiteľka nevidí zamračenú detskú tvár a zhoršenie prospechu pripisuje jeho lenivosti? Koľkokrát odznela doma veta "Je mi jedno, čo má Zuzka, ty to mať nebudeš!" alebo "Nestarám sa, že tam idú všetci ostatní, ty nikam nepôjdeš!"?

    Pochopiteľne, rodičia chcú svoje ratolesti ochrániť od všetkých zlých vplyvov a dať mu, čo potrebuje, no mnohí si ani neuvedomujú, že tým ho vlastne zatvárajú do zlatej klietky. A postupom času malý človiečik rastie, dospieva, a čím ďalej, tým viac sa začína cítiť ako domáce zvieratko, ktorému len občas dovolia "pobehať si", ale aj to pod aspoň čiastočným dohľadom rodičovskej autority. Potom nečudo, že toľko mladých ľudí túži po zakázaných veciach a dostáva sa do rôznych problémov...

    Myslím si, že všetci dospelí by sa mali trochu zamyslieť a pospomínať si na svoje útrapy zo školských a študentských čias. V dnešnej dobe plnej neistoty je určite ťažké vyhovieť všetkým samopašným detským prianiam, či poskytnúť dospievajúcim trocha slobody. No podľa mojej mienky tak isto, ako zlo plodí len zlo, aj strach plodí väčší strach. Takže ak sa bojíte, že vaše dieťa nebude dokonalé, začne sa báť trestu za svoje prehrešky, slovného pokarhania a zákazov, začne sa báť vás. Zažili ste niekedy pocit, že sa chcete niekomu zdôveriť, ale neviete komu, že chcete niečo povedať, ale vlastne ani poriadne neviete čo? Zažili ste už niekedy pocit úplnej samoty a beznádeje? 

Vaše dieťa ho prežíva možno práve teraz. Urobte s tým niečo, prosím...