O kráse obmedzenosti a možnosti neobmedzenosti.

Krásno obmedzenosti, to jest istej ohraničenosti spočíva v tom, že sa nie je kde stratiť. Existuje proste obmedzený priestor, či už fyzický alebo myšlienkový s určitým usporiadaním vecí, pričom dynamika pohybu týchto vecí v systéme spravidla tiež dosahuje svojich hraníc. 

Z hľadiska slov, je každá „obmedzenosť" do istej miery poznateľná a vo svojom správaní predvídateľná, najmä pokiaľ neprekračuje funkčnú kapacitu ľudskej mysle. To znamená, že ak je myseľ vybavená dostatočnou inteligenciou kognitívnymi schémami a obsahom týkajúcim sa reflexie seba samej a poznávanej veci, to jest poznávaného typu „obmedzenosti", je schopná tento obmedzený systém predvídať. 

Obmedzenosť zmyslovo vnímateľného sa dá prekračovať získavaním nových myšlienkových obsahov, ktoré spadajú do reality duševného a vytvárajú akési svojbytné bytie, avšak vo svojej živej existencii závislé na existencii vedomia. 

Uvediem príklad: Aktuálne sedím na posteli a predo mnou sú na stene obrázky. Moje vnímanie je obmedzené, ale môj duševný zrak, môže vidieť úplne inú realitu. V tej realite predstavuje každý obrázok špecifický svet, ktorý možno spoznávať. V obrázkoch  sú uložené príbehy a teórie, ktorým samotné ľudské vedomie vdýchne život v momente, keď vstúpia na jeho pôdu.

„Duševný zrak" nám umožňuje poznávať tie isté veci, tie isté typy „obmedzenosti" novými spôsobmi a nachádzať v nich nové obsahy.

A na záver? Možno som sa pomýlila. Možno to, čo vnímame ako „obmedzené" je v skutku neobmedzené. Možno je tá nevnímaná „neobmedzenosť" za hranicami našich zmyslov krásna a variabilná a je to iba túžba našej bytosti po akejsi „ istote", že nedokážeme vidieť viac, ako práve zmyslovo i mysľou vidíme. 

Iný záver? Nuž, možno som iba v zajatí špecifických obmedzených slov, ktoré ma nútia myslieť určitým spôsobom a ich obmedzenosť mi nedovoľuje prekročiť možnosti týchto myšlienok. Asi pravdu nemožno uchopiť do žiadnych slov a možno ... ale naozaj len možno, je možné sa pozrieť "za" slová a aspoň na zlomok sekundy uvidieť tú pomyslenú variabilitu bytia vo svojej "bez-slovnej" nesprostredkovanej a neinterpretovanej existencie. 

A možno nie. ...