streda 27. apríla 2016

Pseudo doba

Umierame, rodíme sa. Dôverujeme, upíname zraky k nebu a túžime milovať. Sme ľudia, máme svoje pohľady na svet ale - chýba nám nadhľad... Chýba nám úsmev a dlaň, ktorá miesto faciek utiera slzy a smrká nos. Dostali sme sa do štádia, v ktorom už ani nevinným deťom nie je zlo cudzie.

Kam zmizli zapýrené tváre, nesmelé dotyky a jemné vône pomaly plynúceho života? Nebudujeme morálne hodnoty. Dvanásťročné deti okrádajú dôchodcov, v dobe keď vznikajú najsilnejšie putá, putujú mladí ľudia akurát tak do väzenia. Tak sa pýtam kto spravil chybu? Je vinná spoločnosť alebo jednotlivec, vychovaný tak aby kráčal s davom. Budujeme rodinné domy, ale nie sme schopní budovať rodiny. Budujeme svoje bankové kontá, hrabeme peniaze ale - nedokážeme si vybudovať vzťah k priateľom, k rodine, k okoliu...

 Slepo stúpame vyššie a vyššie, naša životná úroveň je v oblakoch, sme v raji za pár miliónov EUR ale - je to to čo chceme? Každý z nás by sa mal naučiť cítiť vôňu sveta. Zastaviť svoj výťah a pozrieť sa na svet pod sebou. Hlboký nádych, pomalý výdych. Či väčšina z nás vie ako vonia búrka? Či väčšina z nás pozná vôňu žltých listov kníh? Či by sme dokázali ešte skočiť z nášho luxusu len tak do jarného blata a radovať sa?

Materiálne hodnoty dokážu priniesť smiech a pseudo-šťastie do života každého jedného z nás. Treba však myslieť aj na to, akú radosť nám prinesú materiálne hodnoty po živote. Či pre nás nebude podstatnejší úsmev vnúčat, keď svojím vnúčatám budú rozprávať čo prežili so starkou, starkým? 

Pýtam sa teraz teba, milý čitateľ: Zaujímalo ťa či si sa narodil v súkromnej nemocnici alebo bola pre teba podstatnejšia žena, ktorá ťa rodila? Zaujímala ťa viac značka tvojich plienok alebo radosť tvojich rodičov? Zaujímalo ťa viac domáce kino pri tvojej postieľke alebo rozprávka o Jankovi a Marienke? Svet vo vzduchoprázdne je len nechutný výsledok doby. Nadýchni sa a prečítaj si poslednú otázku, milý čitateľ!

  Bude ťa zaujímať kde zomrieš, alebo ťa bude zaujímať, kto ťa v posledných momentoch držal za ruku?
Preto ťa prosím ži tak, aby ľudia v tvojom okolí cítili, smiali sa a plakali stále ako ľudia, a umri s pocitom, že vieš ako vonia svet!





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára