Dobro a zlo

Dobro bez zla by nebolo, a zlo bez dobra tiež nie. Žijeme vo svete, kde máme dve strany úplne odlišné, niektorí sú tu pre dobro, druhí pre zlo. Už od útleho veku nás rodičia, učitelia a učiteľky napomínali a hovorili nám, čo máme robiť, aby to bolo dobre. Bolo to snáď zbytočné? Alebo nás rozmaznávali? Asi sa s nami vtedy tak maznať nemali. Lenže čo teraz s tým? Kedy naposledy vám niekto podal ochrannú ruku bez toho, aby za to niečo chcel? Vari už sa dnes robia len podrazy? Otvorte noviny a nájdete nespočetné množstvo správ o automobilových nehodách, kurióznych krádežiach, vraždách, samovraždách, ale nájdete tam aspoň jednu dobrú správu? Čo sa vlastne pokladá za dobrú správu a čo za zlú?  Hovorí sa, že všetko zlé, je na niečo dobré. Z každého zla musíme vidieť aspoň malý čriepok dobrého. Niekedy sa nám zborí život ako karty, ale to ešte nie je dôvod hádzať flintu do žita a konať zlo. Prečo teda konať dobro?                                                                                                     Asi preto, že v živote sa nám každá vec rýchlejšie, či pomalšie vráti zasa späť, keď to nečakáme.   Uvidíme parkovať čierne nablýskané fáro s čiernymi sklami. Pasažier v uhladenom saku vystúpi. Z čoho sme usúdili, že je tento človek šťastný, pyšný, nepoctivý a zlý? Je to snáď preto, že jeho sako stálo viac ako naše auto? Alebo že má drahé hodinky? Prečo človeka súdime, keď o ňom vlastne ešte vôbec nič nevieme? Veď to môže byť dobrák. A takto vzniká také maličké zlo. Človeka neberieme rovno, žobrák alebo úradník, ku každému sa správame úplne inak. Žobrák snáď nie je človek?                                                  My ani nevieme, ako sa dostal do tejto situácie, tak nemáme najmenšie právo ho súdiť. Paradox je, že zúfalý človek ukradne minimálnu čiastku, aby zachránil svoju milujúcu rodinu, je za to súdený a pre spoločnosť je vyvrheľom. Ak niečo ukradne uhladený úradníček, je to na dennom poriadku a nestáva sa ani vyvrheľom. Je to snáď preto, že ukradol takú sumu, že môže všetkých podplatiť? Smutné na tom je, že každý to prijme, pretože to rieši jeho finančnú situáciu.

A prečo vlastne nekradnúť? Asi každého niekedy napadlo si niečo odniesť v batohu najmä v detských časoch. Možno sa to niekomu z vás raz podarilo, ale potom ste si to vyčítali, a tak ste si to neskôr radšej kúpili v plnej výške. Ale ak  to vyjde raz, dvakrát, trikrát, tak sa to asi začne páčiť. Ale čo keď to nabudúce nevyjde? Asi nestojí za to niečo ľahkomyseľne ukradnúť a potom byť súdený celý život za našu hlúposť?                                                                 Lenže keď je okolo nás toľko toho zla, tak nikoho nenapadne urobiť maličkosť, ktorá by bola pre dobro nás všetkých.

 Občas miesto mračenia sa na niekoho usmiať, miesto našich tvrdohlavých názorov ustúpiť, miesto našej pyšnosti sa prikloniť k pokore, podriaďovať sa okolie, nekradnúť, neklamať a svet by bol ružovejšia. 

Alebo nie? Nejako sa začať predsa musí.