Je ťažké byť sám sebou?

Zostať sám sebou. To je dnes podľa môjho názoru pomerne dosť aktuálna téma. Ale zase na jednu stranu - čo dnes naozaj znamená byť sám sebou? To je, myslím si, dosť subjektívne otázka, hodná dlhých hodín debát a hádok. Nemáme dnes - čiastočne teda - režim, ktorý by nám vyložene okato diktoval, čo máme robiť, čo sa nám má páčiť a čo si máme alebo nemáme myslieť. Neobmedzuje nás, až na výnimky, na našich právach a slobodách a na prvý pohľad si každý môže užívať slobodného bytia podľa svojich vlastných predstáv. Na druhú stranu však žijeme v spoločnosti, ktorá nám diktuje všetko, a to stále a stále. Iba na rozdiel od minulého režimu ju môžeme ignorovať, bez toho aby sme prišli fyzicky o hlavu. Len sa tým vystavujeme relatívnemu nebezpečenstvo, že budeme žiť, či lepšie povedané živoriť, na jej okraji. Ľudská spoločnosť dnešnej  Európy má totiž pohyblivú konzistenciu. Je ako dravá rieka, ktorá každého buďto strhne svojím prúdom a vláči ho ďalej, alebo ho vyplaví úplne preč, kde ho zanechá depresiám a sebeckej stagnáciu. Niekedy nie je zlé ísť s prúdom. Záleží na človeku, pretože aj ten prúd musí nejakí silní jedinci smerovať, ako koryto rieky. Musí mu udávať silu a rýchlosť. Ale väčšina ľudí sa proste len tak vezie. Sú to rôzne typy ľudí. Uvediem príklad pretavený na zabávajúci sa ľud. Jedny čo nič nerobia naoko sa navlečú do priliehavých, či drahých, šiat, vyzývavo provokujú, navštevujú drahé kluby za účelom nabalenia si partiu na víkend no v hlave prázdno. To je tá slabšia väčšina. Potom sú tu tí silnejší. Sú trochu inteligentnejšie, takpovediac akčnejší a vo svojom odbore všemocní.  Sú to ľudia, ktorí trávia nemalo času tým, aby tú hordu "chlastajúcích" a nudiacich sa ľudí zabavili. A nie je to len o hudbe. Áno, ten silný jedinec musí poznať náladu v sále, musí sa jej vedieť prispôsobiť. Musí vedieť správne mixovať a  vedieť pracovať so svojou technikou, ktoré musia rozumieť, musí vedieť hovoriť, musí vedieť vymýšľať aktivity, pretože žiadna správna párty sa nezaobíde bez trochy rozptýlenie. Každotýždenné  popíjanie či zábava bez správneho podnetu by totiž časom omrzelo aj prostoduché a preto každá frakcia musí mať svojho vodcu. Ale dosť s hlavným prúdom. Existujú tiež iní ľudia. Sú výnimoční, vytrvalí a stavia sa proti prúdu. Nenechávajú sa strhnúť - ale - ani odplaviť bokom. Takí jedinci vytvárajú nové "koryta", ako balvan vrhnutý do vody prehradí tok a vytvára prúd nový. Aby sa tak ale stalo, musí to byť človek nezvyčajne šikovný a vo svojom odbore úplne zbehlý.

Preto teda - je ťažké zostať sám sebou? Je to každého voľba. Ja sama ani poriadne neviem, čo to vlastne znamená. Podstatnú časť svojho života som strávila hľadaním seba samej a dnes môžem povedať, že som žila "na okraji", plával som prúdom aj stála proti nemu. Nie som "hybrid", ani "skejťák", "punker", "metloš", "pre-gamer", "kutil", "šermiar", "šprt" alebo "flákač". Som to všetko. A zároveň nie som nikto a nič.

Som Inez  a som sama sebou a som tomu rada ...