Verím ?

Keď  kráčam  ulicou z práce vidím na novinových stánkoch  nápisy: Veríte, že možno schudnúť za týždeň desať kíl? Keď prídem do práce, počujem:  Ver mi, urob to, je to určite dobre. Tak si hovorím, čomu dnešný človek verí?  V pradávnej ľudia verili tomu, že keď zaprší, bude úroda. Dnes ľudia veria tomu, čím ich kŕmia médiá a málokedy si utvoria svoj vlastný názor. Jeden verí  tomu, čo píšu v časopise,  že za týždeň schudne päť kíl, druhý veria tomu, že keď si kúpi Wanish, tak sa všetkých škvŕn zbaví, pretože mu to hovorili v reklame, a úplne niekto iný verí tomu, že až raz zomrie, tak ho čaká posmrtný život. Posmrtný život, ktorý závisí na tom, koľko lásky rozdal ľuďom okolo seba za svojho života a akým životom žil. V dnešnej dobe si človek musí sám vyberať, čomu, alebo komu bude veriť. Musí sám svojím rozumom usúdiť, čo je pravda, čomu bude veriť a to, pre čo sa rozhodne mu už nikto nemôže vziať. To, čomu veríme, je naša vec a nikto nám to nemá právo zakázať. Ja som jedna z tých ľudí, ktorý verí v dobro, spravodlivosť a niekedy mám pocit, že to hraničí s naivitou a jedna z tých ktorá si myslí že smrťou život nekončí.  Jedna z tých, ktorá verí  tomu, že všetko, čo robíme, má nejaký zmysel. Čomu vlastne ešte verím? My, ľudia, nie sme schopní vysvetliť veľa záhad tohto sveta, ktoré sú nepoznané  a predsa v tieto záhady, ale zároveň pravdy veríme. Na svete je veľa náboženstiev a rôznych druhov vyznania, ale vo všetkých je jedna základná myšlienka, obracať sa k niečomu nadpozemskému, k niečomu čo si náš rozum nedokáže úplne dopodrobna vysvetliť, ale predsa tomu veríme. Keď sme malí, tak si svoje myšlienky a predstavy vytvárame na základe toho, čo nám povedia  rodičia a tomu tiež veríme. Pokiaľ však človek vyrastie a začne sám uvažovať, tak si svoje predstavy vytvára sám a tiež sa sám musí rozhodovať, komu a čomu bude veriť. A čomu vlastne dnes veria ľudia? Samozrejme najviac, čo ovplyvní , čomu veríme  sú reklamy a tiež všeobecný názor. Podľa všeobecného názoru, či chceme alebo nechceme, si svoje predstavy vytvárame o tom, čomu budeme veriť a čomu nie.

Niektorí ľudia veria vo svoju úspešnú kariéru, že až vyštudujú, tak si nájdu dobré a prosperujúce zamestnanie, budú zarábať veľké peniaze a budú sa mať dobre. Niektoré ženy veria, že ak si kúpi časopis so zaručeným návodom, ako schudnúť, tak budú štíhle ako modelky. Naopak chlapi zase veria úplne iným veciam, napríklad že v stredu vyhrá Slovan a nie Spartak Trnava. Každý človek verí tomu, čo mu pripadá ako najrozumnejšie riešenie jeho otázok a trápenia. To ľudské takzvané "veriť" je rozdielne aj na pohlavie a rase. Ženy veria iným veciam ako muži a takí Indovia veria iným tvrdením než Európania. Myslím si, že to, čomu veríme, je priamo závisle na našom pôvode a druhu našich záujmov. Avšak sú veci a tvrdenia, ktorým veria všetci ľudia. Čomu veríme my? A prečo veríme práve tejto našej myšlienke a nie tomu, čo nám vtĺkajú reklamy do hlavy alebo aký je všeobecný názor na túto vec? Zamyslime sa nad tým, či to, čomu bežne veríme, je pravda a nie je to len psychologicky blud ... Či naozaj to, čo nám niekto hovorí je tak, či to nie je len prikrášlená pravda, či naozaj niekto stojí pevne za svojimi rozhodnutiami.  Zamýšľam sa nad svojím okolím, ako sa naštrbili vzťahy, keď začali sociálne siete. Chlapi začali poľovať na baby ako psy po údenom, bolo im jedno či sú zadané alebo sú zadaný oni. Prečo jeden druhému prestali veriť a rozpútavali vojnu medzi sebou, často krát malichernosťami sociálnych sietí. Prečo je tomu všetkému tak? Nechám to na Vás sami si zodpovedajte túto otázku. A na záver jeden citát:

"Skôr som nechápal, prečo som nedostal odpoveď na svoju otázku, dnes nechápem, ako som mohol veriť, že sa môžem pýtať." Franz Kafka