Nechaj
stopu
Prečo tu
vlastne sme? To jediné, čo je isté, čo musíme určite urobiť, je zomrieť. Tak
prečo vlastne vznikol život? Aký má význam? Narodili sme sa len pre smrť?
Veľa
ľudí ani nežije, len prežíva. Ráno vstanú, idú do práce a potom idú spať. A to
je celý ich život. Nič nedokážu, a jedného krásneho dňa sa proste iba tak
prebudia a zistia, že ich život nemá
zmysel. Za pár rokov zomrú, a to bude koniec. Pár pozostalých bude držať smútok
a potom už nič. Nezostane na nich jediná spomienka. Ako by nikdy neboli. Nikto
si nebude pamätať, že tu niekedy bol,
niekto taký, že tu žil a chodil po rovnakej ceste ako dnes ja. Preto sa
musíme snažiť zanechať stopu. Byť nesmrteľní. Najväčší smútok na mňa padá z
ľudí, ktorí si nevážia života. Neodsudzujem kaskadérov a šialenca, ktorí skáču
z vesmíru dole len s padákom, tí v podstate tiež zanechávajú stopu. Vadí mi
ľudia, čo fajčia, aj keď vedia, čo to spôsobuje. Ľudia, ktorí berú drogy a do
žily si pichajú v malých dávkach ničiteľa života. Čo sa pre srandu režú, aby
dokázali, že na to majú. Niekomu zrejme pripadajú drsní, mne prídu iba biedni a
je mi ich ľúto. Toľko ľudí, čo by mohli niečo dokázať, leží na nemocničnom
lôžku a dúfajú, že to pomalé pípanie prístrojov ešte neskončí. Toľko skvelých
ľudí nešťastnou náhodou ochrnie, aj keď si toľko želajú aj zaslúži žiť. A tí,
čo ten dar života majú, si ho nevážia. Ale ľudia, čo zanechali veľkú stopu, si
to zaslúžia a ja im to celým srdcom prajem. Napríklad vedci. Ľudia z odboru chémie alebo fyziky posunuli
svet dopredu a toľkým ľuďom zachránili život. A kým sa tieto predmety budú
učiť, budú stále žiť. Stále budeme na papier písať názov jednotky sily a práce.
Newton a Joule tu budú stále. A aj keď veľa ľudí nevie, že sa tieto jednotky
volajú práve po nejakých pánoch, kedykoľvek začnú písať tú jednotku, potvrdí sa
ich nesmrteľnosť. A druhí sa stanú potrebným spisovateľom. Shakespeare, ktorý
žil už v časoch panenskej kráľovnej Alžbety, je stále neprekonateľný dramatik.
Jeho diela sa stále hrajú, stále sa o ňom učia a on je tu stále. Skrátka - je
nesmrteľný. On nás nepozná, nikdy by ho nenapadlo, že bude žiť niekto ako ja,
že budem žiť v dobe, ako je táto. Ale ja som kvôli nemu dostala nedostatočnou z
testu, pretože predsa musím poznať veľkého Shakespeara. Každý ho pozná, a to už
je tak dávno po smrti. To je myslím zmysel života. Zanechať stopu. Aby si
prešiel cez rozum prírode a nikdy nezomrel. Lenže je škoda, že to veľa ľudí
nepochopilo. Žijú si bezmyšlienkovite ďalej svoj fádny život. Majú len pár
známych, partnera a svoju prácu. Keď zomrú, ich partner sa znovu ožení, v práci
je nahradí bývalým kolegom a so všetkým je koniec. Navždy. A preto sa snažím
zanechať nejakú stopu. Možno
spisovateľka. Deti budú aj za dvadsať rokov spájať moje meno, fotku a
známe dielo a ja sa na ne budem usmievať z fotografie. Už navždy. A možno
moje deti bude slávnym športovcom.
Generácie si medzi sebou budú odovzdávať ďalej a ďalej nadšené informácie, že
kedysi dávno dostal osobne podpis od športovca, čo vyhral olympiádu. Alebo
niekto z nás vymyslí niečo prevratné, čo pomôže zlepšiť rutinný život.
Hlavné je zanechať stopu. A niekedy stačí maličkosť, ručné spísané
dokumenty, čo sa odkladajú v archívoch, odložené zošity či počarbané
výkresy. Aj to je stopa za našim životom.
A na
záver mi dovoľte jeden krásny citát: „Život sa podobá knihe. Blázon v nej listuje
letmo, zatiaľ čo múdry pri čítaní premýšľa, pretože vie, že čítať môže iba raz“. Táles
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára