Život v počítačových hrách

Každý  ako malý hral nejaké tie počítačové hry aj keď v minulosti neboli tak dostupné ako v dnešnej dobe, vedeli pri nich presedieť hodiny, tak ako dnes. Je to zábavné a dokáže to pekne zožrať čas, ale to je predsa malým deťom jedno. Trávia celé hodiny pri počítači, rovnako ako sa pred tridsiatimi rokmi malí chlapci dokázali na celé hodiny začítať do napínavých kovbojok a vžívať sa do rolí svojich odvážnych hrdinov.                                     Nech mi nikto z nich netvrdí, že im tiež rodičia nehubovali, koľko "zbytočného" času pri nich trávia. Na druhú stranu počítačové hry rovnako ako napínavé kovbojky dokážu v deťoch prebudiť veľa emócií, ktoré je veľmi ovplyvní. A tak sa pýtam, je to vážne taký problém, keď deti trávia čas pri počítači?

Som rodič, som staršia a aj ja si rada zahrám počítačové hry  a možno by som  aspoň radou k výchove prispieť mohla. Hry ako také rozvíjajú predstavivosť, úsudok, vycvičia si motoriku a postreh.  Nehovorím, že by som ich nechala hrať krvavé strieľačky, kde bezmyšlienkovite strieľate ostatných  bez akéhokoľvek náznaku súcitu a taktu. To ani náhodou. Rodičia by mali starostlivo vyberať hry, ktoré deti budú hrať. Ale jedna vec pri počítačových hier platí. Deti sa do nich vžívajú, prežívajú emócie svojich hrdinov, premýšľa nad pocitmi , ktoré prežívajú a vymýšľa taktiky a možnosti, ako sa z týchto šlamastík dostať. To pre nich okrem zábavy môže znamenať veľa dobrých skúseností. Rovnako ako autori významných literárnych diel aj autori počítačových hier tvoria hry na základe svojich emócií, skúseností a možno aj situácií, ktoré si sami prežili. Je v tom samozrejme obrovský rozdiel, ale základná myšlienka rozvíjanie detskej fantázie, emócií a premýšľanie je rovnaká. Preto si myslím, že do istej miery by rodičia mali ustúpiť od svojich zabehnutých názorov na počítačové hry a pripustiť si, že ich deti tým žijú, ako keď oni ako malí pod lavicou listovali v ošúpaných komiksoch, ktorý poznali doslova naspamäť. Ak sa pokúsime zahrať si spolu s deťmi a naučiť sa to, vznikajú pri tom väzby rovnako ako pri hraní pexesa či kariet.                                                                                                    Utuží to naše vzťahy, veď taký XBOX či play station je dokonalá zábava na dlhé večery. Koľko srandy pri tom zažijete. Ale aj športové hry motivujú deti, taký futbal či hokej, ak už to hrajú aj reálne vedia si to nejako spojiť. Alebo také fantasy hry vzbudzujú vášeň po vedomostiach o elfoch, drakoch a podobných postavách, siahajú po vedomostiach o nich. 

Aj medzi počítačovými hrami sa však nájdu "braky", ktoré nemajú žiadny praktický význam, ale existujú aj hry, ktoré vyvolajú v dieťati pocity ako tá najúžasnejšia  kniha.      A ono na ne raz, až budú staršie, bude s radosťou spomínať,  ako hltal každý okamih deje a nemohol sa dočkať, až zistí, ako to všetko dopadne. 

Tak doprajme dieťaťu ten okamih ak je šťastné pri hre nech si ju dopraje.

  A na záver jeden citát:

„Človek nepreukázal v ničom toľko fantázie ako v množstve rôznych hier, ktoré vymyslel.“ - Gottfried Wilhelm Leibniz