Keby som mala tri želania ...

Dnešná moderná doba je zmesou osvedčených princípov z minulosti, preto pre nás nie je nezvyčajné spojenie historického kúsku s výstrelkom poslednej módy. A tak, aj keď žijeme v modernej dobe, skúste si predstaviť a vložiť sa do postoja rybárov v rozprávke, ktorý chytí zlatú rybku a tá mu za svoje prepustenie vyplní tri želania. Čo by sme si priali? Priali by sme si to, čo je dôležité pre nás, alebo pre všetkých? Aké želanie je vlastne to správne a najrozumnejšie? A tým svojím prianím, pomohli by sme niekomu? Prvé  želanie by bolo najťažšie, ale bolo by  tretie želanie to naj uváženejší? Každý tvrdí, ako je pre neho dôležité blaho sveta, aby bol mier, nebolo chorôb a tak ďalej, všetci to moc dobre poznáme. Ale nebudeme si nič nahovárať, nikto nie je predsa taký, aby ani na minútku nemyslel na seba. Čo by som si vlastne priala ako prvú vec? Akú druhú a čo akú tretiu? Mnohokrát už som uvažovala nad tým, čo by som robila, keby som mala tú moc si niečo priať. Ale nikdy som nedošla k tomu záveru, čo si priať a či to naozaj chcem. Až teraz je čas sa usadiť a zamyslieť sa. Tak teda sadám a začínam písať svoje priania, ktorá by som si priala. Nie preto, že by som musela, ale sama sa chcem presvedčiť, ako ďaleko som schopná zájsť vo svojej fantázii. Medzi prvými nápady, čo mi prišli na myseľ, boli bežné veci na svete. Tak teda uvažovala som ďalej. Napadol ma svetový mier. Je to správna vec, ale k čomu to bude, že jedno želanie napraví určitú skupinu ľudí. Keď za pár storočí alebo rokov prídu iní ľudia s tou istou taktikou ovládnuť svet a ničiť ostatných ľudí, budú zase vojny. Ľudstvo by sa z tohto nepoučilo, len by malo na chvíľu pokoj. Tak to teda nie, ľudstvo sa musí poučiť samo. Však ako je dobre známe, chybami sa človek učí. A tak na to ľudia musia prísť sami. Stále uvažujem, čo by som si mohla priať. Stále ma nenapadá tá správna vec. Ale čo je správna vec? Každý považuje za správnu vec niečo iné. Každý má svoje priority. A keď vezmem do úvahy dnešnú dobu, dá sa na nej vylepšiť veľa vecí, ale pokaziť ešte viac, čo si mám teda priať? Na čo by som mala vylepšovať spoločnosť, keď za pár rokov, mesiacov, týždňov, dní sa vráti do toho istého kolobehu, to by bolo zbytočné. Po tejto myšlienke ma napadla vec, ktorá by každopádne napadla každého. Odstrániť zo sveta to zlo, zlo v podobe majetku. Ľudia, ktorí nemajú peniaze, skončia na ulici, ale druhá strana tejto "mince" je, že tí ľudia sú na ulici a bez peňazí, vo väčšine prípadov vďaka vlastnej hlúposti, chamtivosti, nerozvážnosti, ľahkomyseľnosti a tiež zlosti a závisti. Tak teda po takej dobe, čo uvažujem, som stále nevymyslela to správne želania. Správne teda pre mňa. Každý má predsa iný názor, ktorý druhí musí rešpektovať. Začala som uvažovať nad tým, čím je naša planéta asi najzaujímavejšie. To najvzácnejšie perie, ktorým sa môže ľudská populácia chváliť, vychádza z prírody a predovšetkým z jej rôznorodosti. Na zemi sa nachádzajú tisíce a tisíce všemožné fauny a flóry. Moje prvé želanie by mohlo  znieť: "Chcem, aby všetky fauna a flóra na zemi bola do konca sveta chránená, aby sa zachovala táto jediná nevidená krása sveta a videli ju aj ďalšie generácie." Stačí to ale? Vždy sa nájdu ale ľudia, ktorí keď toľkú krásu vidia a nemôžu ju vlastniť tak ju radšej zničia. Ale za pokus by to stálo. Vymyslieť druhé prianie bude ťažké. Je toho toľko, čo vylepšiť na tomto svete, ale nedá sa vylepšiť všetko. A väčšinu, opakujem, veľkú väčšinu vecí nechcem ani nijako vylepšovať alebo skrášľovať alebo dokonca naprávať. Je to všetko na ľuďoch, ako sa zachovajú. Nebudem svojimi činmi - v tomto prípade svojim prianím - zasahovať do tohto kolobehu sveta. Moje druhé želanie sa týka niečoho neživého, ale ani mŕtveho, skrátka niečoho, čo ľudia majú v sebe. Čo nikto nemôže kúpiť, je to jednoducho v človeku a je len na ňom, ako veľa toho v sebe má, avšak nejakí ľudia toto stratili. A ja si želám, aby to zase našli. Moje druhé prianie je: "Aby všetci ľudia bez výnimky v sebe objavili kedysi stratenú alebo ani neobjavenú vieru v niečo - je jedno v čo - ale aby tomu niečomu verili, pretože predsa človek je tak veľký podľa svojich činov. A činy sa odohrávajú, podľa viery v to niečo. Človek verí treba v sám seba a verí, že zvládne vyliezť na vrchol najvyššej hory sveta. A vďaka tej viere to dokáže. Alebo sa aspoň pokúsi. Ale dôležitá je tam tá viera, a preto chcem, aby ľudia túto vieru mali. "

Tretie želanie však si ukradnem iba pre seba. Už dávno ho viem, už dávno si ho želám, píšem a volám do vesmíru. Je pre mňa tak dôležité ako vzduch čo dýchame, je jedno jediné. Tak teda moje tretie želanie je: Nech vždy s hlavou hore, v zdraví, šťastí, láske a pokore kráča so splnenými prianiami toľkokrát vyslovenými a s miliónmi peňazí, lásky, zdravia a svornosti rodina môjho najlepšieho priateľa .  Je vôbec želanie, ktoré nebude márne, malicherné, sebecké a zároveň prospeje všetkým a nikomu neublíži?