Keby
som mala tri želania ...
Dnešná
moderná doba je zmesou osvedčených princípov z minulosti, preto pre nás nie je
nezvyčajné spojenie historického kúsku s výstrelkom poslednej módy. A tak, aj
keď žijeme v modernej dobe, skúste si predstaviť a vložiť sa do postoja rybárov
v rozprávke, ktorý chytí zlatú rybku a tá mu za svoje prepustenie vyplní tri
želania. Čo by sme si priali? Priali by sme si to, čo je dôležité pre nás,
alebo pre všetkých? Aké želanie je vlastne to správne a najrozumnejšie? A tým
svojím prianím, pomohli by sme niekomu? Prvé želanie by bolo najťažšie, ale bolo by tretie želanie to naj uváženejší? Každý tvrdí,
ako je pre neho dôležité blaho sveta, aby bol mier, nebolo chorôb a tak ďalej,
všetci to moc dobre poznáme. Ale nebudeme si nič nahovárať, nikto nie je predsa
taký, aby ani na minútku nemyslel na seba. Čo by som si vlastne priala ako prvú
vec? Akú druhú a čo akú tretiu? Mnohokrát už som uvažovala nad tým, čo by som
robila, keby som mala tú moc si niečo priať. Ale nikdy som nedošla k tomu
záveru, čo si priať a či to naozaj chcem. Až teraz je čas sa usadiť a zamyslieť
sa. Tak teda sadám a začínam písať svoje priania, ktorá by som si priala. Nie
preto, že by som musela, ale sama sa chcem presvedčiť, ako ďaleko som schopná
zájsť vo svojej fantázii. Medzi prvými nápady, čo mi prišli na myseľ, boli
bežné veci na svete. Tak teda uvažovala som ďalej. Napadol ma svetový mier. Je
to správna vec, ale k čomu to bude, že jedno želanie napraví určitú skupinu
ľudí. Keď za pár storočí alebo rokov prídu iní ľudia s tou istou taktikou
ovládnuť svet a ničiť ostatných ľudí, budú zase vojny. Ľudstvo by sa z tohto
nepoučilo, len by malo na chvíľu pokoj. Tak to teda nie, ľudstvo sa musí poučiť
samo. Však ako je dobre známe, chybami sa človek učí. A tak na to ľudia musia
prísť sami. Stále uvažujem, čo by som si mohla priať. Stále ma nenapadá tá
správna vec. Ale čo je správna vec? Každý považuje za správnu vec niečo iné.
Každý má svoje priority. A keď vezmem do úvahy dnešnú dobu, dá sa na nej
vylepšiť veľa vecí, ale pokaziť ešte viac, čo si mám teda priať? Na čo by som
mala vylepšovať spoločnosť, keď za pár rokov, mesiacov, týždňov, dní sa vráti
do toho istého kolobehu, to by bolo zbytočné. Po tejto myšlienke ma napadla
vec, ktorá by každopádne napadla každého. Odstrániť zo sveta to zlo, zlo v
podobe majetku. Ľudia, ktorí nemajú peniaze, skončia na ulici, ale druhá strana
tejto "mince" je, že tí ľudia sú na ulici a bez peňazí, vo väčšine
prípadov vďaka vlastnej hlúposti, chamtivosti, nerozvážnosti, ľahkomyseľnosti a
tiež zlosti a závisti. Tak teda po takej dobe, čo uvažujem, som stále
nevymyslela to správne želania. Správne teda pre mňa. Každý má predsa iný
názor, ktorý druhí musí rešpektovať. Začala som uvažovať nad tým, čím je naša
planéta asi najzaujímavejšie. To najvzácnejšie perie, ktorým sa môže ľudská
populácia chváliť, vychádza z prírody a predovšetkým z jej rôznorodosti. Na
zemi sa nachádzajú tisíce a tisíce všemožné fauny a flóry. Moje prvé želanie by
mohlo znieť: "Chcem, aby všetky
fauna a flóra na zemi bola do konca sveta chránená, aby sa zachovala táto
jediná nevidená krása sveta a videli ju aj ďalšie generácie." Stačí to
ale? Vždy sa nájdu ale ľudia, ktorí keď toľkú krásu vidia a nemôžu ju
vlastniť tak ju radšej zničia. Ale za pokus by to stálo. Vymyslieť druhé
prianie bude ťažké. Je toho toľko, čo vylepšiť na tomto svete, ale nedá sa
vylepšiť všetko. A väčšinu, opakujem, veľkú väčšinu vecí nechcem ani nijako
vylepšovať alebo skrášľovať alebo dokonca naprávať. Je to všetko na ľuďoch, ako
sa zachovajú. Nebudem svojimi činmi - v tomto prípade svojim prianím -
zasahovať do tohto kolobehu sveta. Moje druhé želanie sa týka niečoho neživého,
ale ani mŕtveho, skrátka niečoho, čo ľudia majú v sebe. Čo nikto nemôže kúpiť,
je to jednoducho v človeku a je len na ňom, ako veľa toho v sebe má, avšak
nejakí ľudia toto stratili. A ja si želám, aby to zase našli. Moje druhé
prianie je: "Aby všetci ľudia bez výnimky v sebe objavili kedysi stratenú
alebo ani neobjavenú vieru v niečo - je jedno v čo - ale aby tomu niečomu verili,
pretože predsa človek je tak veľký podľa svojich činov. A činy sa odohrávajú,
podľa viery v to niečo. Človek verí treba v sám seba a verí, že zvládne vyliezť
na vrchol najvyššej hory sveta. A vďaka tej viere to dokáže. Alebo sa aspoň
pokúsi. Ale dôležitá je tam tá viera, a preto chcem, aby ľudia túto vieru mali.
"
Tretie
želanie však si ukradnem iba pre seba. Už dávno ho viem, už dávno si ho želám,
píšem a volám do vesmíru. Je pre mňa tak dôležité ako vzduch čo dýchame,
je jedno jediné. Tak teda moje tretie želanie je: Nech vždy s hlavou hore,
v zdraví, šťastí, láske a pokore kráča so splnenými prianiami toľkokrát
vyslovenými a s miliónmi peňazí, lásky, zdravia a svornosti rodina
môjho najlepšieho priateľa . Je vôbec
želanie, ktoré nebude márne, malicherné, sebecké a zároveň prospeje všetkým a
nikomu neublíži?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára