Sto mužov postaví tábor, ale iba žena vie vytvoriť domov. (Konfucius)

        V dnešnej demokratickej dobe sa stalo štandardom požadovať rovnaké príležitosti pre všetkých. Všetci sme si rovní bez ohľadu na vek, pohlavie, vyznanie, sexuálnu orientáciu či národnosť. Beda, keby nám niekto chcel nejaké to naše právo uprieť ...  Nemám vôbec v úmysle spochybňovať otázku rovnocennosti. Ale dovoľte mi opýtať sa: "Znamená to, že keď sú si ženy a muži rovní (sú na rovnakej úrovni), sú rovnakí?"  To, čo dnes presadzujú rôzne feministická hnutia, by sa - podľa môjho názoru - dalo zhrnúť do krátkeho odkazu pre mužov: Každá žena má rovnaké schopnosti ako vy. Seďte si, páni, pri sporáku sami!  Poznám celý rad skvelých žien a mnoho z nich vysoko intelektuálne prevyšuje mužského jedinca rovnakého veku. Avšak, stále si nemyslím, že by to dievčatám, ženám, paniam atď. dávalo právo chrliť na muža plným priehrštím najrôznejších nelichotivých výrazov, z ktorých šovinistické hovädá je asi ten najmiernejší, pokiaľ sa len odváži spomenúť varenie.  Dobre. Znamená to, že by snáď ženy nemali študovať, a keď tak radšej nejakú "pakáreň", kde sa naučia všetkým domácim prácam? Jedna moja známa je doma s malou dcérou a pesimisticky tento smer propaguje, pretože vysoká škola jej pri opatrovaní dieťaťa vôbec nepomáha. Ja si nemyslím, že by to bolo také zlé. Vzdelanie nemôže uškodiť a práca tiež nie. Na druhú stranu sa domnievam, že naozaj niečo nie je v poriadku na budovanie závratnej kariéry, ktorá zmetie z cesty všetko ostatné. Ale to nielen u žien ...  Čo keď pravé miesto ženy skutočne nie je na vysokom poste vo firme, ale doma? Je naozaj potreba ženská ruka pre varešku, žehličku a výchovu detí? A aby doma znel ženský hlas, vo chvíli, keď sa manžel vráti z práce domov? A tým nemyslím niečo v štýle: "Ak ma okamžite nezbavíš toho decka, tak ho zahlobíte. Mám ho po celom dni plné zuby."  Vytvoriť skutočný domov, do ktorého by bola radosť sa vracať, môže vyžadovať ďaleko viac ženskej energie než čokoľvek iné.

Niekoho som raz začula v rozhovore, povzdychol si, že už by hrozne rád mal rodinu, aby konečne prestal zarábať iba pre seba. Povedal, že práca by hneď dostala väčší zmysel, keby vedel, že z jej výsledkov sú živí aj jeho blízki.  Nie je tomu tak dávno, čo mi kamarátka povedala, ako veľmi by si priala o niekoho sa starať. Niekomu venovať svoju dôvernú pozornosť a čas. Potom s ľahkou iróniou dodala, že kým nezíska manžela, bude túto starostlivosť sústreďovať na šéfa a brata. Čo z toho vyplýva? Muži v sebe majú zakorenenú túžbu byť ochrancami a živitelia rodiny. Ženy, naopak, by sa radi o niekoho starali doma. Znova domov. No čo v dnešnej dobe, keď je všetko na hlavu postavené, nik si neváži tie hodnoty čo by mal.  Ak žena nechá doma malé deti s pestúnkou a ide zarábať šesťmiestne cifry, môže sa na ňu veľa ľudí pozerať s obdivom. Aká je samostatná, aká je nezávislá, a koľko vecí v jej rodine jej týmto spôsobom unikne ... Niečo je zle. Je to touto dobou, kde naozaj peňazí nie je dosť a vlastne sme tým donútené byť také. Niečo je pokrivené v srdci, uvažovanie a nasmerovanie spoločnosti.  Je to snáď hanba zostať doma a starať sa? Žena, ktorá je doma s deťmi, sa snáď nejako "fláka"? Práve naopak. Venuje celý deň svoju energiu na budovanie nových ľudí, to je predsa niečo zázračného!

Šťastná je tá žena, ktorá dokázala vziať vytváranie domova za svoju métu a cieľ. Zvolila si kariéru manželky a post matky. A raz treba uvidí, že to vôbec nebolo zbytočné. Nebude si musieť ku koncu života zúfať, že peniaze sú márnosťou a domovu  nedá to čo by mala. ... Ak je matka kráľovná a v tom duchu vychová a stará sa o muža potom aj z detí vyrastú princovia či princezné a muž bude kráľom