Čas

Milí časomerači, mnohí z Vás možno prehrávajúci, a ostatní...no bojujúci.
Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, aké by to bolo, keby mal deň viac ako 24 hodín? Napríklad by bol iba o 1 hodinu dlhší. 
 A stačilo by to? Ako by sme využili tento čas? Niektorí by možno povedali: -A to by bolo super aspoň by som si mohol oddýchnuť. Iní zase : -Mohol by som viac času tráviť vonku, pretože teraz na to kvôli škole a povinnostiam nemám čas. Deti : -hurá môžeme sa dlhšie hrať
No teraz NEMÁM ČAS - čím ďalej sa toto slovné spojenie objavuje v našom slovníku. Nemáme čas na toto, na tamto. 
Čas zastaviť, porozprávať sa, premýšľať, obdivovať krásnu sveta a byt s tými, ktorých máme radi.
Čo sa skrýva pod slovom ČAS? Väčšinou to isté. Ráno vstanem, rýchla káva alebo raňajky nás musia zasýtiť aspoň do obeda. 
Hodíme na seba prvé, čo nám príde pod ruku a už sme vlastne jednou nohou v práci. A znova rutina. 8 nekonečných hodín, na ktorých často len prekrúcame očami, čo za novinku nám to šéf oznámi a ostaneme celkom prekvapení,  keď nám povie, že by rád stihol veľa vecí. Za 20 minút musíme stihnúť rýchly a často ťažko stráviteľný obed. Po ceste z práce domov sa nám v myšlienkach vynárajú všetky tie, pre nás často nepotrebné veci, ktoré ešte musíme urobiť. Odbije 7 hodín a my si konečne dáme pokojnú večeru, snáď niekedy  ani tú. Sadáme k internetu a  tam čas letí ako teplý vietor. Ani sa nenazdáme a je 10 hodín večer , je čas ísť spať. Opäť rýchle takzvané umytie zubov a šup do postele. A takto beží čas po každý deň.
Po týždni si však už poviem „Kde je všetok môj čas?
 Kam sa podel? Veď keď sa pozriem na iných ľudí, ktorí musia toho zvládnuť 100 krát viac ako ja, kde je ich čas?“
Určite sme si všetci všimli, že konštatovanie „ako rýchlo beží ten čas“ sa stalo nálepkou dnešnej doby. Chceme stihnúť všetko a zároveň nestíhame nič. Zvádzame ťažký boj s časom, namiesto toho, aby sme ho nechali voľne plynúť ako tečúcu rieku. On plynie stále rovnako. Ani si neuvedomujeme jeho cenu a predsa ho chceme všetok vlastniť. Nemyslíte si, že je to naopak?
V dnešnom svete je vojna o čas na dennom poriadku a je do nej zapojení každý, kto chce získať čo i len minútu, či hodinu pre seba. No nikto z tých bojujúcich si neuvedomuje, že v tom momente, kedy sa najviac snažíme ten čas získať, ho aj najviac strácame.
Čo keby sa čas používal ako platidlo? 
Kupovali by sme zaň, zarábali, požičiavali, odkladali na horšie časy. 
Uvedomili by sme potom, aký je pre nás dôležitý? Hodnota času sa meria v nás samých a v našom konaní. Veď aj Einsteinov deň mal iba 24 hodín a koľko toho stihol.

V jednej knihe bolo napísané: 

Keď príliv dosiahol až k nám, holandský predavač tulipánov sa zahľadel na oceán a povedal: "Spája, rozdeľuje, zabíja, ukrýva, odhaľuje. Pozri, ako stúpa a klesá, všetko strháva so sebou." "Čo je to?" spýtal som sa. "Voda," odvetil Holanďan. "A, pravdaže, čas." 
Čas panuje nad svetom, spôsobuje radosť, ale aj bolesť, smútok, ale aj šťastie, je prospešný, ale aj nepotrebný. 
Čas je to najvzácnejšie čo na tomto svete máme. 
Peniaze boli a budú, majetok bol a bude, láska bola a bude. Jediné čo sa už naozaj nikdy nevráti, je čas, tak ho nepremrhajme!