Už ma nebaví stále písať o bolesti, sklamaniach, trápení, o zlomených srdciach, o nenaplnenej láske, o smrti...Chcela by som písať o radosti zo života, o kráse sveta, o láske, ktorá vniesla do života svetlo a nie o tej, čo chce život vziať. Veď prečo by všetci chceli pre lásku umierať? Prečo nechce nikto pre lásku žiť?
Šťastie je dobré. Je krásne. No nevážili by sme si ho, keby neexistovalo v našom živote trápenie. Trápenie = korenie života. Aj keď niekedy až príliš pikantné.
Na ceste k šťastiu nie sú prekážky. Tie prekážky si len sami tvoríme. Vy ste tvorcom svojho sveta... Ak sme neustále zachmúrené, nervózne, nešťastné, neprajné ako potom chceme byť šťastné a tešiť sa zo života. To nejde, ak neustále remýšlame čo majú druhý a ja nie, čo majú ostatný a ja nie, nikdy nedosiahneme nič. Stále sa budeme točiť v tom istom kruhu, v tých istých problémoch. Ak chceme niečo zmeniť, tak v prvom rade seba. Nik iný to nedokáže, len my sami. Každý pád,prekážka nás posunie vpred, urobí nás pevnejších,pokornejších a vnímavejších voči iným. Ak nám niekto nječo povie, posťažuje, nie je to preto, že nás zaťažuje, ale preto, že nám verí a mi sa z ich chýb učíme. Tak zahoďme zachmúrené tváre, usmejme sa a hrdo vykročme vpred. Veď život máme len jeden, tak.ho neprefrflime ale naplno žime.
Život je len otvorenie a zavretie očí. A záleží len na tom, čo počas tejto krátkej pauzy uvidíme.
Snažte sa vidieť len to krásne. Neviďme ako prvé chyby. Viďme najprv to dobré. Istotne sa už aj vám stalo, že keď napríklad niekto vysáva, ako prvé si všimnete jednu maličkú špinku. Ale to, čo povysával krásne si nikto nevšimne. Blázon môže súdiť hocičo a hocikoho, ale na to aby sme prijali veci také aké sú, treba veľa skúseností.
Nie je rozhodujúce, v čo veríte, ale že tomu veríte.
Zmeňte spôsob myslenia a zmeníte aj svoj osud.
Zmeň svoje myslenie, začni žiť svoj život s nadšením –a bude ti dobre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára