Vzťah človeka k človeku, človeka k ľuďom.

Čo pre nás ľudí znamená vytvoriť si vzťah?
 Nemyslím tým vzťah k práci, k dobe, k štátu... Mám na mysli ten prvoradý vzťah, bez ktorého sú tie ďalšie nepodstatné. Vzťah človeka k človeku, človeka k ľuďom. Nezabúdame niekedy, že vytváranie práve tohto vzťahu je prvoradou úlohou každého z nás? 
Tvorenie vzťahov je ako stavanie domčeku z karát. Stavba má svoje pravidlá, ak ich porušíme, domček sa zrúti. Aby sme mohli stavať do výšky, musíme mať pevný základ. Inak dosiahneme iba určitú úroveň a ďalším budovaním by celý systém padol. Takisto je to so vzťahom. Ak ho už ďalej kvôli prekážke nemôžeme budovať, časom upadá, starne. Pre mňa je základom vzťahu úprimnosť. Veď čo je to za vzťah, ak sú v ňom polopravdy a teda drobné lži? Môže takýto vzťah napredovať? Isto nie. Takýto vzťah môže len zraniť a preto ho nemá zmysel ani rozvíjať. 
Berme teda, že už máme základ, môžeme stavať. Ak budujeme vyššie úrovne, rozum hovorí - postupuj opatrne. Vo vzťahu je to to isté. Čím je vzťah silnejší, tým viac úsilia a času nás stojí. Musíme sa oň viac starať ako doteraz. Pre zachovanie vzťahu, už teda nemôžeme zostúpiť na nižšiu úroveň, nesmieme zmýšľať egoisticky, treba napredovať ďalej. A práve egoizmus a teda nepochopenie myšlienky vzťahu, je dôvodom rozpadov mnohých kamarátstiev a priateľstiev. Treba si uvedomiť, že vo vzťahu nie je dôležitý jednotlivec a jeho záujmy, ale dvojica alebo skupina. Musíme sa niečoho vzdať, aby tí druhí videli, že nám na nich skutočne záleží a sme ochotní sa pre nich obetovať. Ak budú vidieť snahu u nás, nedá im to a budú ju chcieť opätovať, aby potešili aj nás. Práve takýto vzťah dáva človeku pocit šťastia, pocit, že niekomu na ňom záleží, že nie je sám v tomto uponáhľanom svete, že je tu niekto, kto ho vypočuje a poteší. Nebol by svet krásny, keby v ňom vládli takéto vzťahy? Bol. Kde sú teda prekážky? No v nás, v kom inom.
Sú medzi nami takí, ktorí nepotrebujú rozvíjať vzťahy k ľuďom, teda sú o tom aspoň bezhlavo presvedčení. Našli si náhradu. Niektorí televíziu, iní zas internet, autá, techniku. No väčšinu z nás opantali peniaze. Áno peniaze vedia poriadne skomplikovať život. Ak ich máme veľa, kupujeme drahé autá, staviame obrovské obydlia, budujeme vysokánske múry. Tým sa vlastne dokonale izolujeme. Od ľudí, teda aj od vzťahov s nimi. Pochybujem, že títo ľudia sú vo svojich palácoch šťastní. Majú bohatstvo, ale sú sami. A vzťahy sa kúpiť nedajú. Teda dajú, ale aké sú to vzťahy? Založené na úprimnosti, alebo na vypočítavosti? Ak je vzťah budovaný na hmotných veciach, a teda figurujú v ňom peniaze, tak nikdy nie z úprimnosti. Prečo som si taký istý? Lebo vzťahy medzi ľuďmi vznikli ešte skôr ako stihli ľudia objaviť peniaze. 
Ďalšou príčinou, prečo ľudia nechcú nadväzovať vzťahy, sú predsudky. Myslíme si, že svojim geniálnym myslením vieme každého presne odhadnúť, ale na základe čoho? Toho, že chodí otrhaný, že počúva "zlú" hudbu, že nepozná základy slušného správania, že nemá maturu? Nikto z nás ľudí, nemá právo súdiť človeka skôr, akoby ho spoznal. Ani spravodlivý súd neodsúdi človeka skôr, kým dôkladne nepreskúma všetky okolnosti. Vonkajšie prejavy nie sú ani zďaleka odrazom nášho vnútra. Že to nie je pravda? Ja si myslím, že áno a len človek, ktorí má pocit, že všetko vie a nič mu nechýba, povie že nie. Tak v ktorej skupine si ty? Myslíš, že ak má niekto kohúta na hlave a lacné víno v ruke, tak je to zlý človek a nemá zmysel s ním komunikovať? Nikdy ťa nenapadlo, že aj on túži po vzťahu, ktorý nikdy nedostal? Hovoríš, že on nemá právo na krásne vzťahy? Prečo si teda myslíš, že práve s tebou by ich mal. Že nechápeš? Povedal si: „Nemá zmysel s ním komunikovať“, teda: „Tento si nezaslúži, aby ma spoznal.“ Tak čo? Nadradenosť? Cítiš sa pred ním, že si niečo viac? Pýtaš sa: „Ale prečo sa potom tak správa?“ No prečo asi. Preto aby si si ho všimol, aby nesplynul v dave, lebo tak by si si ho nevšimol už vôbec. Už vieš o čom hovorím? Nie? Tak teda počúvaj. Nečakaj, že vzťahy prídu za tebou, ty sa musíš pričiniť o to, aby niečo také krásne ako vzťah mohlo vzniknúť. Ak by všetci len čakali, kam by sme sa dostali? Pokora človek, toto ti chýba. Myslíš, že všetci myslia len na teba? Nie, ak necítia že ty myslíš na nich, tak oni myslia len na výhody, ktoré zo vzťahu s tebou dostávajú. Že neveríš? Nikdy sa ti nestalo, že ťa za chrbtom ohovárali a ty si sa to časom dozvedel? Pýtal si sa: „Prečo práve ty? Veril som ti.“ Nestačí len veriť človeku, treba aby aj on pocítil, že ty veríš jemu. Ak ty niečo tajíš pred ním, buď si istý, že aj on tají niečo pred tebou. 
Teraz už vieš o čom hovorím? Takže? Áno, treba začať od seba a nečakať na zázrak. Zázraky sa totiž už dávno nedejú. Len tak vzťahy medzi ľuďmi naberú ten správny smer, bez pretvárky a nedôverčivosti. Len tak totiž dosiahneme šťastný a vyrovnaný život...Na záver tejto úvahy by som rád pripojil jednu svoju krátku báseň. 
Niektorí nechcú dávať nič zo seba a pritom bažia po modrom z neba. 
Niektorým už nestačí maslo na chleba, zháňajú bohatstvá pre seba. 
No mne stačí, že mám teba, môjho najlepšieho priateľa, že môžem dať ti zo seba, a viac mi netreba. 
Vďaka za všetko.