Oveľa ľahšie je splácať krivdy ako dobrodenie, lebo pomsta je ako zisk, vďačnosť ako ťarcha.

Človek bol odjakživa pomstychtivý a žiarlivý tvor. Veď nenadarmo sa hovorí, že človek chce vždy to, čo nemôže mať. 

Boli z toho krvilačné spory, viedli sa kvôli tomu vojny. Mnohé rodiny boli rozvrátené, by dokonca aj vyhladené. A kvôli čomu vlastne? Pre obyčajný chtíč a márnotratnosť jedného ega.  Tiež sa zaužívalo, že pomsta v zásade ešte nič nevyriešila. Ale myslíte si, že to niekoho odradilo? Samozrejme, našli sa aj výnimky, ale tých bolo teda podstatne menej.

     Veď kto by nepoznal ten vše objímajúci pocit blaha a zadosťučinenia prestupujúci každú bunku v tele, to sálajúce teplo rozlievajúce sa po celom tele ani čoby horúca láva valiaca sa po strmých svahoch, tú sladkú chuť na jazyku čo sa nevyrovná ani tomu najsladšiemu výberovému vínu zo slnečných svahov Toskánska.  Áno, tie endorfíny zodpovedné za celkový stav šťastia sú neuveriteľné, však? 

Ale pomsta, tiež by sme to mohli nazvať aj akousi odplatou, má ešte jednu užitočnú vlastnosť, a to - je konečná. Jednorazová činnosť založená na princípe: „Ako ty mne, ja tebe" ukončená želaným výsledkom. Nikomu už nie ste nič dlžný, žiadna protislužba.

     V žiadnom prípade tu nechcem nič protežovať, ani nič podobné.

 Na tieto veci si každý musí vytvoriť svoj vlastný názor. Ja tu od toho nie som.  Na druhej strane tú máme dobrodenie ako mravný protipól. Činnosť založená na princípe: „Matka Tereza je náš veľký vzor" taktiež ukončená želaným výsledkom. Veď to poznáte. Pomoc ponúkaná nezištne, bez akýchkoľvek nárokov na honorár. Ono by sa do toho mohla zarátať aj charita, ale v dnešných časoch je to už tiež vlastne iba obohatenie sa  ako pomoc . Ale vráťme sa späť k dobrodeniu. Keď konáme dobro má to viacero výhod, okrem iného sa nájde nejaká tá odmena a objaví sa dobrý pocit. 

Tento pocit je rovnako intenzívny ako pri pomste. Vaša duša sa vznáša sťaby bola pierkom unášaným jarným vánkom kdesi vdiaľ, ego sa rozplýva blaženosťou ako čerstvé suflé ... človek sa jednoducho celý vznáša päť centimetrov nad zemou. Ach áno, skutočne neoceniteľný spôsob ako si zdvihnúť sebavedomie.  Je to však dosť? Mám na mysli dnešnú hektickú, pretechnizovanú a zlobou zamorenú dobu, kde vládne korupcia, individualizmus a nevraživosť. Skutočne sa ešte oplatí robiť dobré skutky? 

Pomáhať ľuďom v núdzi? Aj zaužívané vety stoja proti tomuto - „Podáš prst a chce celú ruku"; Za dobrotu na žobrotu". Súčasnosť jednoducho nie je pre martýrov a misionárov.

     Do dnešného prostredia sa skrátka a dobre viac hodí tá pomsta. No len si to uvážte - vykonáte čo máte, obohatíte sa a život ide ďalej. Žiadne záväzky, žiadne problémy, nič. Ale čo také dobrodenie? Myslíte si, že je to jednorazová vec? Omyl! Vždy keď spravíte nejakú dobrú vec, musíte spraviť ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu ... a stále to nie je dosť. Začarovaný bludný kruh ... Nútia vás k tomu ako spoločnosť, ktorá si už jednoducho zvykla na túto vašu šľachetnosť, tak aj vaše svedomie. Áno, svedomie. Ten dotieravý hlások v hlave nápadne pripomínajúc morálne kázanie kňaza v miestom kostole, ktorý vás nepustí ďalej a nabáda na ďalšie skutky v prospech ľudí a v širšom ponímaní aj spoločnosti. Skutočne stresujúce, nemyslíte?! A vezmime si teraz ďalší príklad. Čo ak sa vám čistou náhodou stane, že vám niekto zachráni život? 

Čo bude nasledovať potom? Samozrejme sa zachováte podľa starých zvyklostí a pri najbližšej možnej príležitosti mu túto službu oplatíte. Lenže tu sa vynárajú hneď dva problémy - za prvé: Kto už sa v dnešnej dobe ocitá v smrteľnom nebezpečenstve? ( teraz nemám na mysli ľudí vo vojne sa zmietajúcich krajinách ). 

Pri tej lepšej konštelácii hviezd nikdy nepríde na plnenie sľubu a vy vyviaznete z osídiel vďačnosti; za druhé: Aj keď druhému ten život predsa len zachránite, stále si budete myslieť, že to nestačí, že mu niečo dlhujete. A týmto sa, prosím pekne, rodí závislosť a dlžoba na celý život. Preto si dvakrát rozmyslite či chcete takto dopadnúť. Nehovorím, že dobré skutky sú pliaga, ktorej by sme sa mali na sto honov vyhýbať, to v žiadnom prípade nie, len si skutočne dobre premyslieť či chceme podstúpiť také riziko. Ale to je zasa len môj názor a ja nemám právo ho komukoľvek vnucovať.

Ako sa však hovorí: „Dobro nemôže existovať bez zla, tak ako zlo nemôže existovať bez dobra". Dve sestry vedľa seba žijúce, no až tak odlišné ako svetlo a tma, Jing a Jang.

 Je to pradávna kozmická rovnováha, ktorej porušenie môže vyústiť až do prázdnoty kde by neexistovalo nič len čas ...  

Nič na svete nie je len biele alebo čierne. Len tie odtiene sivej, ktoré sa rozprestierajú uprostred , nie sú tak výrazné ako tie dva protipóly na opačných koncoch.

 Preto to človeka zvádza jedným alebo druhým smerom, hoci ich činy sú podfarbené sivým rozhodnutím.