Nočná obloha

Na oblohe sa rozprestieral tmavý plášť. Nebolo na ňom asi ani jediné svetielko. Zrazu spoza čiernych zachmúrených mráčikov pomaly vychádzali zahanbené hviezdičky. Jedna po druhej vykúkali a žmurkali na tento svet. Nepýrili sa ako ruža, ale ligotali sa ako žeravé guľky. O chvíľu začali tancovať valčík, pri ktorom im zahral vetrík. Zafúkal a roztancoval aj niekoľko zafarbených lístkov na stromoch. Takto hviezdičky tancovali a vytvárali obrázky. Jeden krajší ako druhý.

Zrazu vstúpil na tanečný parket prekrásny tanečník. Bol veľký a pripomínal to najkrajšie a najčistejšie zlato. Mesiac. Rozsvietil celú nočnú oblohu. Hviezdičky sa div oň nepobili. Každá s ním chcela tancovať. V ten večer som mala pocit, že tancujem spolu s nimi.

Pri pohľade do tajuplného  mesiaca, ktorý sťa najbelasejšie nebo kvitne v lúke oblakov a volá. Vieš to, viem to, vedia to ostatní. Sprav sto krokov a zamysli sa nad hviezdami, ktorých je čoraz viac na mliečnej dráhe, z ktorej sa nemôžeš nikdy napiť.

Len pozerať, hľadieť.... Hľadieť spolu rovnakým smerom, stisnite ruky, pohlaďte po tvári, rozptýľte a ukážte smerom, ktorým hľadíte, nájdite spoločnú hviezdu v trblietkach nekonečných prianí, ktoré navždy ostanú uchované. Prajte si pri pohľade na padajúcu hviezdu, myslite, túžte. Myslíte, že sa  Vám to splní? Priania nie sú preto, aby sa nesplnili, priania sa odkladajú v srdci a len ten kto naozaj verí, tomu bude splnené... Sedíte, šťastne hľadíte do tisícich hviezd, prajete si, že práve so svojou rodinou večne snívať chcete, že ich nikdy nechcete nestratiť, navždy ich milovať, navždy... Tak isto vyslovuješ v hlave svoje priania a túžby, svoje sny a prosby . Komunikovať srdcom, je to príliš jednoduché, ale zároveň je to tak ďaleko....... Pri pohľade na toľkú krásu, usporiadanie a vyžarujúcu energiu sa tak isto opýtaš, je toto možné aby vo svete plnom krutosti a chaosu nik nevidel takúto krásu? Tak čisté a úprimné ako je nebo v noci, mi  napadá jeden citát?

Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami, ale je nešťastie nesnívať... Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali. (Benjamín Mays)