Čo je veľký život? Dobrá otázka. Otázka, nad ktorou budeme všetci chvíľku premýšlať, no i tak sa budú naše odpovede líšiť, pretože každý má vlasté veľké sny o vlastnom veľkom živote. A čo to vlastne je, ten veľký život? Je to život, naplnený našimi veľkými túžbami a predstavami, ktoré sme sa snažili niekedy dosiahnuť. No nič sa nedá dosiahnuť bez odhodlania, sebadôvery a bez obetí, ktoré si cesta za splením našich snov vyžaduje.
Život nikomu nič neodpúšťa a každý musí absolvovať tú neskutočne dlhú cestu za úspechom, či za ocenením svojej snahy v živote niečo dokázať. Myslím, že každý človek má svoj cieľ, ktorý by chcel dosiahnuť v čo najkratšej dobe, cieľ, pre ktorý je odhodlaný podstúpiť akúkoľvek obetu. No i čas je neúprosný a žiada si svoju daň. Prečo to tak musí byť? Prečo musí čas bežať mílovými krokmi, keď sa cítime šťastní? Prečo vtedy, keď trpíme, sa nám zdá, že čas sa zastavil? Asi preto, aby sme si vedeli krásne chvíle v živote viac vážiť.
I ja mám svoju predstavu o „veľkom živote“. O veľkom živote vo veľkých úvodzovkach, pretože si myslím, že nechcem od života veľa. Nečakám, že mi všetko v živote pôjde tak, ako si predstavujem. Viem však, že musím svojmu cieľu obetovať veľa volného času. Ale patrí to k plánu, pomocou ktorého sa môže uskutočniť môj sen o živote, aký si predstavujem, aký by bol pre mňa ideálny.
Samozrejme, že k veľkému snu o veľkom živote nepatrí len úspech, kariéra a peniaze. Patrí sem aj naša ľudskosť, priatelia, naši najbližší a samozrejme aj láska. Veď aký by to bol život, plný peňazí, kariéry, no bez blízkych a priateľov? Na to nesmieme zabúdať. Nesmieme zabudnúť na to, že popri našich ideách a snoch sú i tí, ktorí nás potrebujú a ktorí sa nám mnohokrát snažili a snažia pomôcť. Netreba sa slepo venovať len dosiahnutiu našich cieľov, nášho naplnenia veľkého života, ale je rovnako potrebné, aby sme nestratili našu prirodzenú ľudskosť a nestali sa obeťami dobového karierizmu. Koľko je úspešných ľudí, ktorí si vďaka posadnutosti po kariére či po peniazoch zabudli všímať tých, ktorých niekedy milovali? Koľko je na svete rozvrátených rodín a nešťastných detí, ktorých rodičia sa stali závislí na peniazoch a na svojom zamestnaní?! Myslím si, že je to veľmi veľká obeta, ktorú by som určite nikdy nechcela podstúpiť. Budovať si život na úkor svojej rodiny, priateľov, na úkor svojich detí nepovažujem za správnu voľbu k dosiahnutiu veľkého života. Veď všetko v živote sa dá robiť s mierou. Dosiahnuť svoj cieľ a nechcieť stále viac a viac.
Nebyť chamtivá, ale byť vďačná životu za to, že nám dal nádej a možnosť mať svoje sny vo vlastných rukách. Pred časom rozhodovali o mojom živote moji rodičia, no teraz mám život vo vlastných rukách. V rukách, ktoré budú rozhodovať o mojom živote, v rukách, ktoré mi pomôžu k mojim vytúženým cieľom. No nemusí sa ku mne život zachovať spravodlivo a nemusí mi priať tak, ako ostatným. Verím však, že nebude osud ku mne krutý, a keď prejavím naozaj veľkú snahu, budem mať sny o mojom veľkom živote nadosah. Naše veľké sny, náš veľký život, ktorý máme na dosah, naše ideáli sa však môžu rozplynúť do nenávratna, ak sa k nám obráti zdravie chrbtom. Na toto naše najcennejšie slovo by sme si mali dávať najväčší pozor, pretože bez neho sa naše sny stratia a už sa nikdy nemusia vrátiť. Čo mám napísať na záver? Snáď len to, že veľký život si každí predstavuje inak, že veľký život je ako prechádzka záhradou ak vieme, ako sa tam máme dostať a ak vieme, ako máme kráčať.
Ak spravíme chybný krok, nie je správne vzdávať sa, stačí sa len vrátiť o krok späť a znova to skúsiť. Uvidíte, že ten druhý krok bude úspešnejší a budete opäť o niečo bližšie k vytúženej záhrade. Ak sa však budete ponáhlať môže sa nám stať, že sa pošmykneme a ocitneme sa na samom začiatku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára