Každý človek si dal určite aspoň raz v živote otázku : 

„Čo som zažil?" 

Rovnako každý nájde vo svojej histórii udalosti , na ktoré iste nezabudne. Ich počet je však u každého jedinca odlišný. 

Ten , kto si svoje predstavy nedokázal zhmotniť , pritakával iným , ktorý v jeho mene robili rozhodnutia , istotne nemá radosť zo svojej situácie , ktorá naznačovala, že jeho bitie nebolo suverénne a rozhodné. V jeho spomienkach bude len málo zážitkov v ktorých kráčal pevnými a húževnatými krokmi.

 Tieto udalosti sa nedajú nazvať dušu hrejúcimi. 

Aby v očiach systému nevyzeral náhodou neprijateľne hlúpo , aby nespravil pre režim neabsorbovateľnú chybu , tak radšej nevyslovoval svoje vlastne názory. Neuvedomoval si, že obava z reakcie okolitej mašinérie mu obmedzuje život. Život, ktorý je prázdny a ktorý v mnohých prípadoch nestojí za reč. 

Navzdory tomu človek , ktorému život nepretiekol deravými prstami na zemi, kde sa rozplynuli jeho krásy a pôvab , človek ktorý dokázal naskočiť na vlak života a aj napriek mienke niekoho iného sa nenechal odradiť od svojich predsavzatí, si zahral v mnohých scénach hry zvanej život. 

Samozrejme, že popri týchto preňho pozitívnych krokoch si narobil aj nemalo nepríjemností. No keby sme v živote nemali bariéry, neuvedomovali by sme si že žijeme a že sme sa ocitli aj v dušu povznášajúcejších časoch. 

To, že človeku bolo nádherne, si uvedomí, až keď mu osud podrazí nohy a melancholicky si spomenie na nedocenený včerajšok.

Avšak k bitiu to patri a každý sa raz  pozviecha späť na rovne nohy. Ibaže život nestojí len na našich rozhodnutiach , ale aj na prostredí v ktorom sa naša existencia snaží presadiť. 

Ak sa nachádza v spoločnosti, ktorá nám vedome ubližuje (tým myslím napríklad vojnu), potom by som isto snívala o bezstarostnom , fádnom a stereotypnom živote v ktorom by som každodenne nestretávala smrť a utrpenie. 

 Ale keď je človek v pozícii, že sa mu každý mesiac , rok javia ako priamka na grafe vyjadrujúcom životné zážitky umiestnená v tej najnižšej hodnote , rovnobežná len s časovou osou , pričom  hodnota životných výjavov je konštantná , keď nemá žiadne výnimočné spomienky na svoju minulosť okrem niektorých okamihov zo školy , maturity a nástupu do zamestnania v ktorom je každý deň totožný s predošlým dňom  a tento ako ten nasledujúci , potom ma chuť vrátiť čas späť na pomyselnú štartovaciu čiaru vnímania a riadenia svojich krokov a zmeniť cely premrhaný život, prežiť ho s nezabudnuteľnými ľuďmi , neskrývať svoje city pred okolím , 

naplniť neuveriteľnými a bláznivými zážitkami. Zážitkami za ktoré by sa po čase možno aj hanbil , ale v danom okamihu mal istotne pocit , že premárniť ponuku osudu by bol hriech. A teraz sa opäť vraciame do miesta , kedy by nebolo najhorším nápadom vrátiť čas. Veď aj cielená zmena môže vyvolať udalosť,  ktorá spôsobí neželaný zvrat. 

Vhodný by bol pojem reťazová reakcia , vyvolávajúca neustály návrat do minulosti.
Potom by ale život už nebol jedinečný , neopakovateľný a nemal by svoju nezameniteľnú cenu a príchuť. Vďaka tomu sú naše rozhodnutia neopakovateľné a každý by sa mal teda rozhodnúť,  ktorou cestou bude viest svoje nasledujúce kroky. 

Či sa stane človekom čo neriskuje , nerobí chyby alebo človekom,  ktorý si zobral ponaučenie zo svojich premrhaných možností. 

Potom sa nestane neomylným ale rovnako často ako trafí vedľa, bude mať aj šťastie a ťaží zo života koľko sa dá.