Pre veľmi veľa ľudí sú zvieratá a príroda jediným spoločníkom či priateľom. Zvieratá, ktoré nás osobne poznajú, sú našimi spoločníkmi. Domestifikáciou si naše psy, mačky, kone a dobytok vytvorili s nami odveké puto, ktoré prežilo stáročia vývoja a zmien.

 Každé zviera môže slúžiť ako učiteľ. Títo naši spoločníci, ktorí s nami znášajú náš každodenný život, nám ponúkajú celoživotné skúsenosti, poučenia už len tým, že ich vidíme ako rastú, vidíme ich , keď sa majú dobre i zle, i keď umierajú. Mnohí z nás sa rozhodnú pre vegetariánstvo, povolanie veterinára či ekológa práve z lásky k zvieratám.

 Pri zvieratách sme presne takí, ako sme v skutočnosti. Netreba sa na nič hrať, myslieť na pretvárku či nebodaj na nejaké roly. Každý z nás, kto vlastnil psa, sa určite cítil ako malé dieťa, keď sa s ním hral, či šantil. Pri nemých kamarátoch odkrývame to najkrehkejšie čo máme, srdce, naše vnútro a ani si to neuvedomujeme.

 Zvieratá nás obohacujú už len tým, že sú. Nikdy sa nestane, že by niektoré z nich odvrávalo či odmietlo vypočuť, ako sa to stáva u ľudí. Sú to nemé nevinné tváre, ktoré by pre lásku k majiteľovi aj zabíjali.

Každodenne nám zachraňujú životy a niektorým dávajú zmysel života. Dávnejšie som čítala o manželskom páre z Indie, ktorí sa obesili, keď im umrel ich milovaný pes. Prečo? Lebo keď zomrel, už nemali dôvod žiť, Jednoducho bez jeho lásky a prítomnosti stratili vôľu ďalej existovať.
Ja zvieratá milujem, ale takisto viem, že človek sa ako vegetarián nenarodil a mäso je pre ľudí dôležitou a výživnou zložkou potravy.Keď som bola malá, chcela som byť vegetariánkou, pretože mi bolo ľúto zjesť mŕtve zviera, ale po čase som pochopila. že od prírody je dané, aby ľudia jedli mäso a láska k zvieratám to síce môže zmeniť, ale vždy budeme na vrchole potravinového reťazca.

 Zvieratá sú našou každodennou súčasťou a mali by sme si ich chrániť všetkými dostupnými prostriedkami. Jediné, čo ich môže zachrániť pred človekom a jeho nivočením prírody je práve jeho láska k zvieratám.