Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, že som ani nepostrehla, čo sa vlastne stalo.

 Už nie som to dievča, ako kedysi, už nie som taká dobrá a slušná, ako som bývala... Pýtate sa ma, prečo som sa zmenila? 

Prečo robím veci, ktoré by som za normálnych okolností nerobila? Moja odpoveď je jednoduchá... Človek sa môže zmeniť pre mnoho vecí. Bolesť, sklamanie, láska, stráta blízkeho človeka... 

Sú sekundy, momenty, okamihy, kedy si človek sadne a začne premýšľať, keď už nevie, ako ďalej... Nevidí nič pozitívne, krásne, ale všade len tmu, smútok, bolesť a svet uvrhnutý v temnote. Čo je v takýchto momentoch rozumné riešenie? 

Čo má človek urobiť, keď je tak sám a nevie, ako ďalej pokračovať ? Keď sa tá pravá, správna cesta stráca medzi tými, čo nás lákajú urobiť veci a rozhodnutia, aké by sme v živote neurobili ? 

Toto sú jedni z najhorších chvíľ v našom živote, pretože nikto nevyšiel zaručený liek alebo spôsob, ako im predchádzať... 

Sú to chvíle, keď si poviete, že už by ste najradšej skončili a odišli z tohto sveta, plného sklamania a bolesti. Každý z nás to pozná... Keď si sadnete a začnete premýšľať, čo sa to vlastne stalo. Zrazu ucítite, ako vám steká slzy po líci... 

Chcete to zastaviť, ale nejde to a tých sĺz je čím ďalej, tým viac. Na chvíľu to prestane, môže prísť úsmev alebo ďalšia spomienka a slzy. Toto všetko je len dôkazom toho, že sme boli až príliš dlho silní. 

Keď si uvedomíte, že všetko pre čo sa trápite, vlastne nemá zmysel, tak vás to zmení. Zmení vás to preto, lebo sa stávate odolnejším a obozretnejším.

 Budete si dávať viac pozor na ľudí, ale postavíte sa, utriete si slzy a hrdo si poviete, že vám to za trápenie rozhodne nestojí. Odteraz ste už len vy a vaše nové ja! Tí, ktorí ma berú takú, aká som teraz a nesúdia ma podľa mojej minulosti považujem za skutočných priateľov a tí, ktorí ma za to kritizujú, tak prepáčte, ale toto som ja ! 

Silnejšia, ako kedykoľvek predtým, nech sa vám to páči alebo nie. Najlepšie ako predísť sklamaniu, je nič neočakávať.