Čo dnes ľuďom najviac chýba?

Čo dnes najviac chýba človeku? 

Čo najviac chýba spoločnosti? Čo chýba ľudstvu? 

Je to trvalý pohľad na to, čo má trvalú hodnotu! 

Dnes však žiaľ všade prevláda iba upriamenie sa na to, čo vôbec nie je trvalého charakteru. Čo nemá trvalú hodnotu! A v tom spočíva tragédia! 

Tragédia človeka, spoločnosti i celého ľudstva. 

Za čím sa dnes ľudia ženú? Čomu venujú všetok svoj čas a všetko svoje úsilie? Sú to peniaze, majetky, moc, postavenie, kariéra, sláva, obdiv, úspech, radovánky, pôžitky, užívanie si, zisk, snaha mať a vlastniť a ešte mnoho iného. 

Na toto sa trvalo upriamujú, toto im vypĺňa všetok čas a všetko ich životné snaženie. Veľmi tvrdo pracujú, aby si to dokázali zabezpečiť pre seba a svojich najbližších. Ale žiaľ, ide iba o veci dočasného charakteru. 

Raz totiž pominie každá sláva a skončí každá kariéra. Raz definitívne stratíme všetky majetky, peniaze, postavenie, moc i všetko ostatné, o čo sme sa tak veľmi snažili a usilovali. Čo nám potom zostane? 

Nič! Úplne nič, pretože všetko, o čo sme sa snažili budeme raz musieť zanechať tu na zemi. Nezostane nám absolútne nič, lebo sme sa nikdy neusilovali, nesnažili a nezameriavali na to, čo je trvalého charakteru, ale vždy iba na to, čo bolo charakteru obmedzeného a dočasného. 

Takéto konštatovanie sa bude potom rovnať poznaniu premárnenia a premrhania vlastného života. 

Premrhania času pozemského bytia na podružné veci a malichernosti, ktoré sa nám síce zadali veľké a hodné úsilia, ale zrazu sa ukáže, že takými vôbec neboli.

 Trvalý pohľad na to, čo má trvalú hodnotu! 

Hodnotu trvalého charakteru! Čo je to? Čo je tým, čo zostane našim trvalým a neoddeliteľným majetkom aj po odchode z tejto zeme a čo je preto naozaj ako jediné skutočne hodné nášho úsilia, námahy a snaženia? 

Sú to hodnoty ako česť, spravodlivosť, nezištnosť, dobrosrdečnosť, ústretovosť voči iným, láskavosť, ušľachtilosť, čistota a podobne. Úsilie o nadobúdanie práve týchto hodnôt je oným trvalým pohľadom na to, čo má skutočne trvalú hodnotu. 

Stať sa čestným, spravodlivým, nezištným, dobrosrdečným, ústretovým voči iným, láskavým, ušľachtilým a čistým je hodnotou, je majetkom, je pokladom, ktorý zostáva natrvalo našim a o ktorý nikdy neprídeme. Nikdy nám nebude odňatý! Je to kapitál večnej hodnoty! Čo tento „kapitál" znamená plne doceníme vtedy, keď sa bude, ako sa vraví, lámať chlieb. Keď sa napokon ukáže, kto je skutočne bohatý a kto žobrák. Áno, smrť bude oným hraničným bodom zlomu, na ktorom sa všetko ukáže. 

Vtedy človek zistí, ako to s ním naozaj je. Vtedy sa stane buď najväčším úbožiakom a žobrákom, ktorý nemá absolútne nič, alebo sa naopak stane človekom bohatým a váženým, ktorý si dokázal prezieravo a predvídavo včas nahromadiť nepominuteľný kapitál trvalej hodnoty. Mnohí si teraz povedia: čo bude po smrti ma vôbec nezaujíma, lebo aj tak potom už nič neexistuje. 

Ja si chcem užiť tu a teraz. A podľa toho potom aj jednajú. Je to samozrejme na slobodnej voľbe každého, ako sa k veci postaví, i keď samozrejme, so všetkými dôsledkami, ktoré to každému nakoniec prinesie. A to ako z krátkodobého, tak i z dlhodobého hľadiska.  

Veď predsa sebectvo, chamtivosť, nespravodlivosť, zlé vzťahy medzi ľuďmi, nečistota, zvrhlosť, skazenosť, povrchnosť, plytkosť a mnoho iného, toto všetko pramení z vyzdvihovania hodnôt druhej kategórie na prvé miesto.

 Ak by však človek, ak by celé ľudstvo dokázalo mať trvalo na zreteli hodnoty trvalého charakteru, ak by sa ľudia práve o ne prednostne snažili a usilovali, ak by teda vo svojom živote postavili na prvé miesto to, čo na prvom mieste má v skutočnosti stáť, nevyhnutne by sa tým musel pozitívnym spôsobom zmeniť prístup ľudí i ku všetkým veciam. K majetkom, peniazom, jednoducho ku všetkému ostatnému. 

Veď ak niekto usiluje o česť, spravodlivosť a ušľachtilosť, musí to predsa zásadným spôsobom poznačiť i jeho prístup ku všetkým hmotným veciam, či jeho vzťah k ostatným ľuďom. Majme teda trvalý pohľad predovšetkým na to, čo má trvalú hodnotu! Snažme sa v prvom rade o získanie a privlastnenie si hodnôt trvalého charakteru, ktoré nám nikto nikdy nemôže odňať a ktoré navždy zostanú našim vlastníctvom.

 Zhromažďujme poklady v nebi, kde ich zlodej neukradne, hrdza nezničí a moľ nerozožerie. A naše úsilie o hodnoty trvalého charakteru pozdvihne, povznesie a dá úplne iný, ďaleko hlbší rozmer i všetkým hmotným veciam, o ktoré usilujeme.

 Hmotným veciam, ktoré preto nemáme zapudiť a odvrhnúť, ale iba presunúť na druhé miesto, kam v skutočnosti patria.