MASKA
Tvár je obyčajná maska, ktorá
pretvárkou praská.
Zlá som bola a iná nebudem, holou tvárou ku Vám prídem.
Chytím zvonec a začnem zvoniť, ani teba neobídem...aj k tebe prídem. Som
človek, ktorý nesľubuje, ale koná.
Bola som dobrá a nikto ma nemal rád,
rozprávala som a nikto ma nepočúval a keď som bola ticho, zalepili sa mi ústa!
Strachom som umierala a plakala, áno aj bolesť tam bola...až teraz som začala
trošku uvažovať, každá tvár je pre mňa niečím výnimočná, taká rozprávkovo
krásna a zároveň unášajúca moje myšlienky do neznáma.
Rozprávame len preto, lebo by
sme to zabudli, ale aj tak nevieme, čo z tých úst vychádza. Možno práve preto
píšem, nerozprávam, iba si myslím!
Stačí nám málo slov ku klamstvu, ale potom
veľa k pravde!
Tak ma tu máte, prestaňte sa báť pravdy, ktorá vám aj tak
umožňuje prehĺtať vaše vlastné sebecké prejavy bezcitnosti bez toho, aby ste
zacítili ich horkú chuť! Skúste zhodiť masky a bez pretvárky plakať, skúste
pochopiť,...všetko a všetkých!
Ja som priateľ a pomôžem Vám
zdvihnúť sa zo zeme, ak vaše krídla zabudnú lietať. Chcela by som umrieť a
znovu sa narodiť, do nového a krajšieho sveta s božským zákonom celej
budúcnosti, všetko mať rád.
Chcela by som, aby nosenie akejkoľvek masky bol zločin!
Prečo Vám tie masky nerozmočia slzy? Prečo musia byť z kameňa?
Strach, po tele
mi prebehli zimomriavky, tak ma napadlo, veď keď si ich dáte dole, zľaknem sa
Vás! Ste zvieratá alebo ľudia?
Nie som výnimka, sedím v kúte a rozmýšľam, mám,
nemám? Kto nám to povie? Urobme to všetci naraz, ako jedna veľká rodina.. no a
tu je ten problém, kde je tá rodina?????
Nie je, len sami musíme
vedieť či odhodíme alebo ponecháme naše masky. Masku, ktorú všetci musíme nosiť
a maska, bez ktorej by sme nedokázali žiť. Maska, ktorou skrývame skutočnú
bolesť zo zranení od tých najbližších a teda maska, ktorú si nasádzame preto,
aby sme na oplátku nezraňovali my ich. Maska voči samému sebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára