„Hodnota človeka nie je v tom, čo urobil pre seba, ale pre iných.“

-- A. Einstein

            Einstein sa preslávil nie len ako jeden z najväčších vedcov v dejinách, ale aj ako človek –  obdivovali ho pre jeho ľudskosť a rešpekt k jednotlivcovi, možno ešte viac ako za jeho výsledky vo fyzike, najvznešenejšej zo všetkých prírodných vied. 

Ale o Einsteinovi je všeobecne známe aj to, že bol naivný. Jeho genialita vo vedných oboroch bola zrejmá – a vysoko prevyšovala jeho schopnosti v humanitne orientovaných oblastiach. O jeho priam až detskej naivite svedčí mnoho udalostí; tento citát, napriek jeho zrejmej kráse vyzdvihujúcej altruizmus, ukazuje neúplný pohľad na svet ako na ružovú záhradu, kde na prežitie stačia ideály a pomoc druhým má vždy zmysel.

            Je úžasné keď si ľudia pomáhajú. Bez pomoci mnohých ľudí by som nikdy nedosiahla úspech, bez pomoci niektorých by som tu dnes ani nebola.

 Život by nebol ani zďaleka taký „znesiteľný“, keby nebolo ľudí, ktorých hlboko rešpektujem práve kvôli ich nezištnej pomoci druhým. 

Tak usudzujem podľa toho, že o Einsteinovi viem, že bol priam až extrémny pacifista a angažoval sa práve v aktivitách tohto typu. A práve tu sa prejavuje Einsteinova naivita – verí, že činy jednotlivcov, i keď mnohých jednotlivcov, môžu zmeniť ľudstvo. Či vari ľudstvo nie je len súbor jednotlivcov? Nie, história ponúka mnoho príkladov vyvracajúcich toto tvrdenie. Aj priamo na Einsteinovom živote zanechala zmanipulovateľnosť davu hlbokú stopu. Aj keby všetci ľudia na zemi verili v mier, vždy by sa našiel jeden človek schopný zničiť národ. Adolf Hitler je len jedným z mnohých, ktorí zneužili svoju nadpriemernú inteligenciu aby zvrátili celý národ a zapríčinili smrť miliónov ľudí. História má smutnú tendenciu opakovať sa – ľudia sú nepoučiteľní a ani Einstein to nezmení.

            Práve podľa tohto citátu bol Einstein veľmi hodnotným človekom – veď on bol jedným z tých, ktorí pre mier urobili najviac. Skutočne si zaslúži obdiv. Ale ľudia stále umierajú! V spravách hovorili o samovražedných atentátoch v Rusku. Zopár ľudí je schopných rozosievať smrť a priniesť strach aj do tak mocnej krajiny ako je Rusko. A neexistuje spôsob ako ich zastaviť. 

Práve pre toto nemôžem súhlasiť s touto myšlienkou – len preto, že nie som tak naivná ako on, mala by som byť považovaná za menej hodnotného človeka? 

Einstein bojoval proti vojne, pretože veril, že môže zmeniť ľudstvo. Ja nevidím zmysel v tomto boji, pretože neverím, že ľudstvo sa môže zmeniť. 

No nemyslím si, že to zo mňa robí niekoho menej cenného. 

Som len to, čo som prežila. Možno sa dá povedať, že som menej hodnotná, pretože možno existuje človek, ktorý by prežil môj život a stále by veril v ľudí. 

A možno nie, pretože iný človek by pravdepodobne ani v rovnakých podmienkach neprežil ten istý život ako ja. V každom prípade si myslím, že to, či človek bojuje proti ľudskej náture neustále opakovať tie isté chyby, je viac vecou viery ako hodnoty. 

Preto tvrdím, že v zmysle boja proti najväčšej pliage ľudstva, vojne, sa Einstein mýlil. No v jednom sa nemýlil. Hodnota človeka sa naozaj dá merať podľa toho čo urobí pre druhých. Ale nemali by sme na človeka pozerať  len pri veľkých udalostiach, ale pri každodennom živote.