Občas blúdim

Mám cieľ. Jasnú cestu.
Bravúrnu víziu červenej farby. S bradou sebavedomo vystrčenou nahor, hľadiac príliš ďaleko za obzory momentálnej disponibility, energicky vykročím.

Natoľko zahľadená do dokonalej predstavy zisku, prehliadam svoju nahotu a zraniteľnosť. Namiesto hodvábom potiahnutej cesty, sa mi do chodidiel zapichávajú ostré kamienky. Nedbám, to predsa vydržím.
Zrazu sa brodím močarinami svetského hyenizmu, všetko vôkol mňa ma chce zničiť, zabiť, pochovať, stiahnuť naspäť na začiatok.
Vyčuchali zápach konkurencie, ten nevonia vábne. Treba ho vyhubiť.

Slané slzy zmiešané s potom strachu, stekajúce mojím telom mi vypaľujú otvorené rany, nevzdám to však, už mi veľa nechýba!
Preskakujem lávové mláky, z posledných síl sa vyhýbam jedu prskajúcich závistlivých zmijí, čím som ďalej, tým viac slizkých pijavíc zo mňa vysáva posledné kvapky krvi.

Stále nič nevidím, blúdim celkom stratená, žiadne svetlo na konci tunela, či aspoň malá iskierka nádeje...

Hlas obéznych sirén s rozmaznanými deckami ma vábi, sľubuje lepšie zajtrajšky, nevládzem, padám na kolená rozhodnutá všetko zahodiť, nechať sa rozožrať parazitmi okupujúcimi moju myseľ.
Vlastnoručne zadusiť svoj potenciál a navždy splynúť v sivastých odtieňoch tuctovej masy spoločnosti. Vyložiť nohy na prenajatú posteľ, pomasírovať guču hnusu, voľakedy zvanú mozog, civením na bezvýznamné agitačné prejavy zaplatených masmédiových bábok.
Nechať sa pomaly otráviť dákymi dovozovými sračkami. Vdychovať fekálie zverov v obleku, ktoré z tých ich špinavých bankovkových trónov celému svetu krásne serú na hlavy. A tváriť sa, že ma to teší. Velebiť zvrátené hodnoty. Nahodiť falošný ksicht, naučenú pózu a dožiť ten svoj biedny život vyprahnutý po honbe za materiálnymi statkami. Ktoré raz zhnijú rovnako ako ja?

Proste splynúť s davom v klamlivom pocite bezpečia. No ak by ma nezožrala depresia, tak závisť voči polke sveta alebo vyžraní úžerníci.

Nie, ďakujem.
Sklamem vás, no ešte stále som živá.
A chcem žiť, nie prežívať mumifikovaná túžbami niekoho iného, no milovať každý jeden deň, kedy dostanem šancu posunúť sa bližšie k môjmu cieľu. Cesta je dlhá a vyčerpávajúca, no viem, že jedného dňa zistím, že to skutočne stálo za to a s úprimným úsmevom na perách usnem.
Navždy.