Ľudia
okolo nás
Život nie je jednoduchý.
Sme obklopení tými, ktorí o
nás stoja, alebo sa nasilu obklopujeme tými, po ktorých túžime, aby boli
v našom blízku, aj keď daní vytúžení o nás nikdy neprejavili väčší záujem?
Snažíme sa tráviť s nimi čas, pomôcť im, aj keď sa nedá, obetovať pre nich
väčšiu časť seba v nádeji, že upútame ich záujem, že upútame ich pozornosť.
Nevedomosť, ktorá poháňa naše smelé/nesmelé mylné kroky nám šepká do ucha
falošné recepty na úspech.
Je to tá nevedomosť, ktorá nám zakrýva oči pred
tými, ktorí nás chcú obklopovať, pred tými, ktorým na nás záleží.
Neuvedomujeme
si ich trápenie, ten pocit zúfalstva, vyvolaný našou ľahostajnosťou, slepotou
voči nim. Starajú sa o naše životy a my si to neuvedomujeme. Berieme to
automaticky. Prečo?
Nevážime si ich činy, lebo v našom podvedomí drieme
vedomosť, že sú tu stále, že svoje činy venované nám urobia zas a znova.
Nie
nadarmo sa vraví, že človek si začne vážiť to čo má, až po tom, čo o to príde.
Sedíme v tme, potichu ťukáme písmenko po písmenku na klávesnici a kladieme si
otázku, kedy ľudia, po ktorých túžime, aby nás obklopovali, spravili niečo zo
srdca, niečo z úprimnosti, z myšlienky vyčariť mne, tebe, nám úsmev na tvári.
Po prvej otázke nasleduje ďalšia, kedy sme dokázali oceniť skutky tých, ktorí
nás obklopovať chcú, ktorí dané skutky vykonali z úprimnosti, z lásky, zo
srdca, s úmyslom vyčariť nám úsmev na tvári? Dokážeme si vôbec predstaviť naše
životy bez nich?
Kto nás podporuje v tomto nekonečnom egoizme myslieť len na
tých, ktorých chceme mať pri sebe a ignorovať, respektíve brať automaticky
tých, ktorí tvoria naše okolie a neuvedomujúc si menia naše životy?
Uvedomíme
si to, až keď pochopia, že pre nich nechceme vyčleniť miesto v našom blízkom
okolí?
Nechajú nás padnúť na hubu, aby sme pochopili, že tu stále boli pre nás
no my sme boli slepí?
Predáme naše oči a kúpime si lepší deň v spoločnosti
tých, s ktorými chceme byť?
Alebo sa obrátime s úsmevom na tvári a s náručím na
tých, ktorí tu stále pre nás sú a stoja pevne na zemi po našich bokoch?
Tento blog
je venovaný tým ľudom, ktorý si myslia, že doposiaľ boli braný automaticky.
Na záver
všetkým ktorí mi akokoľvek pomohli, pomáhajú, chcem vám odkázať ďakujem, že pri
mne stojíte a robíte tým môj svet krajším.
Pre vás ostatných mám ******.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára