Vianočný čas

                 Poviete si, pozriem do kalendára a vidím, že dvadsiaty štvrtý december je onedlho tu. Myslím si, že do kalendára ani nemusíme nahliadnuť a je nám to hneď jasné. Zo všetkých strán sa na nás valia vianočné melódie, koledy. Spoza každého rohu vyskakuje Dedo Mráz, Santa Claus či Ježiško. To všetko sa na nás chrlí z marketingových oddelení firiem od výrobcu ponožiek až po mobilného operátora. Reklamy s deťmi pobehujúcimi po zasnežených svahoch, škoda len, že u nás po snehu ani nechyrovať, alebo falošné soby, či kamióny rozvážajúce nápoj, ktorý vyčarí úsmev na tvári. Kto by povedal, že Vianoce tu budú až o niečo vyše mesiaca, keď už niekedy v novembri na vás z televíznej obrazovky žmurká Santa.

                    Naozaj sa oplatí mať po ruke nejaký ten kalendár. Vianoce už dávno nie sú tým, čím bývali v minulosti. Už to nie sú tie sviatky pokoja. Už sú to sviatky zhonu. Zhonu po nakupovaní darčekov, dobrôt na štedrovečerný stôl a všeličoho iného. Pre mnohých sa už stali symbolom nakupovania, preplnených obchodov a stolov prehýbajúcich sa pod jedlom. Nie je to už čas, keď sa zíde celá rodina pri jednom stole, aby prežila aspoň tento čas roka spolu, trávili spoločné pokojne chvíle. Pre niektorých ľudí je to len príležitosť ako ukojiť svoje chúťky po nakupovaní, či poriadne sa prežrať po akože pôste.

                   Čím to je, že tak krásne sviatky sa zmenili na nepoznanie? Možno to bude tou prirodzenou chamtivosťou, pohodlnosťou ľudí. Nie, na vine nie sú média, reklama, podniky. Na vine sú práve ľudia. Reklama len využíva, ponúka to, čo ľudia chcú. Preniká cez slabé miesta. Konzum nie je výsledkom pôsobenia reklamy. Je len následkom prirodzenej povahy človeka. Človeka bažiaceho po konzume a pohodlnosti. Človeka, ktorý sa rád sťažuje a hľadá na všetkom a každom chyby, no vlastné akosi prehliada. Práve preto rád nadáva na celú tú takzvanú komercionalizáciu Vianoc a pritom sám využíva jej výdobytky. On je príčina. Prečo sa to stalo? Prečo je to tak?

                  Veď celá naša kultúra je postavená na kresťanstve, náboženstve, z ktorého tento sviatok pochádza. Väčšina ľudí sa k tomuto náboženstvu hlási a predsa Vianoce prepadli konzumu. Príčinu som už načrtol. Je ľahké podľahnúť. Je ľahké unášajúc sa urobiť zopár efektných záberov proti prúdu. To je prípad mnohých ľudí, ktorý sa nechávajú unášať a sem-tam zakričia, že oni proti tomu bojujú. To je prípad väčšiny ľudí, drvivej väčšiny. Čo proti tomu urobiť? Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Každý si na ňu musí odpovedať sám. Niekomu aktuálny stav vyhovuje a ja mu to neberiem. Vadia mi skôr ľudia, ktorým to vadí, no zmeniť to nemajú chuť. Áno chuť, nie silu. Sila je v každom z nás, no odvaha a chuť mnohým z nás chýba.

                     Každý by mal začať hlavne od seba. Nechcem poúčať, len upozorniť na to všetko, čo nás štve, no nič s tým nerobíme. Reklama, darčeky, nakupovanie, štedrovečerná večera či Popoluška a sedem trpaslíkov. To všetko v súčasnosti už neodmysliteľne patrí k najkrajším sviatkom v roku - Vianociam. Bohužiaľ nie všetko by aj patriť malo a vyjadruje podstatu tohto sviatku. Je už len na nás, aké si tieto sviatky urobíme. Prajem vám, nech sú to naozaj tie najkrajšie dni tohto roka. Prajem šťastné a veselé. Ale hlavne prajem, nech nie len mesiac sme taký ľudský, milý a dobrý, ale hlavne cely ďalší rok.