O úskaliach čítania

Kniha je skvelý vynález. Jeden z mála. Väčšina vynálezov bola vynájdená bez zlého úmyslu, práve naopak, aby pomáhala, chránila, uľahčovala život, prinášala pokrok pre blaho človeka a ľudskej civilizácie. Mnohé z nich však po čase, niektoré aj rýchlo zmenili účel. Zrazu slúžili na to, aby ničili a zabíjali. Alebo prinášali pokrok, ktorý však, ako sa ukázalo, veľmi blahu človeka a ľudskej civilizácie neprospel. Niektorí „vynálezcovia“ vedeli presne, čo robia, iní sa stali obeťou manipulácie a niektorým sa to jednoducho vymklo z rúk. Horšie je, že to isté musíme skonštatovať aj v prítomnom a zrejme aj v budúcom čase. Pravda, ak nejaká budúcnosť ľudstvu ešte hrozí pri súčasnom tempe vynaliezania.

Niežeby sa kniha nedala zneužiť. Určite áno. Ako každé médium, ktoré ovplyvňuje myslenie a postoje ľudí. Má veľkú moc. Môže šíriť dogmy a extrémizmus. Môže byť nositeľom demagógie a nástrojom manipulácie. Má to však jeden háčik. Aby mohla kniha človeka ovplyvniť, musí si ju človek prečítať. A čítanie kníh nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. V prvom rade musí človek vedieť čítať. Potom si knihu musí kúpiť, požičať, ukradnúť, nechať sa ňou obdarovať alebo nejako ináč zadovážiť, s čím je spojená určitá námaha aj výdavky. Ďalej si musí nájsť na čítanie čas, čo tiež nie je zanedbateľná položka, pretože, keď už nejaký voľný čas nájde, spravidla zistí, že podstatne menej námahy ho stojí zapnutie televízora. Ak sa napriek všetkým úskaliam človek dostane ku knihe aj k času na čítanie, ešte stále nie je vyhrané. Ešte ho čaká vlastné čítanie. Každý musí uznať, že ako masový spôsob sfanatizovania človeka, národa či ľudstva sa kniha asi veľmi neuplatňuje. Akokoľvek manipulácie a ovplyvňovania schopný je obsah knihy, nikdy nemôže zapôsobiť tak účinne a masovo ako ústne posolstvo a vystupovanie veľkého človeka – manipulátora. Ten môže sugestívne pôsobiť naraz na celý zástup ľudí, celý národ a pri dnešných komunikačných a prenosových možnostiach aj na celé ľudstvo. A treba si uvedomiť, že číta len ten, kto sa chce niečo dozvedieť, ale demagógia prenášaná masovými médiami často zasiahne aj tých, ktorí sa dozvedieť pôvodne nič nechceli. A nakoniec uveria. Miesto toho, aby zvyšok života strávili úplne pasívne a najmä neškodne, k čomu by došlo, keby boli odkázaní len na knihu. 

Napríklad taká biblia. Veľká kniha. Predstavte si ale, že by osud kresťanstva závisel len od toho, že ju ľudia čítali a uverili jej obsahu. Myslím, že tých, ktorí ju naozaj prečítali, nie je až tak veľa. Určite nie toľko, koľko je kresťanov - presnejšie tých, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia, napríklad u nás pri sčítaní ľudu. Takže nie kniha, ale ľudia, ktorí ju použili pre svoje ciele, majú na svedomí to, čo sa na svete udialo v spojení so šírením jej obsahu a posolstva. Ale o tom možno inokedy. Zatiaľ si niečo prečítajte.  Napríklad spomínanú bibliu. Da Vinciho kód. Fikciu. Legendy. Literatúru faktu. Nie preto, aby ste niečomu uverili, skúste len premýšľať a vytvárať si vlastný názor.

Takže trvám na tom, že kniha je úžasná vec. Je osobná. Aj keď vyšla v obrovskom náklade, keď ju chcete čítať, musíte držať v ruke jednu konkrétnu, musíte s ňou mať osobný kontakt, vytvoriť si vzťah. Je dosť možné, že raz knihu úplne nahradí iné médium a na čítanie budeme potrebovať nielen čas, ale aj počítač, internet a ďalšie technické vymoženosti. Určite by to šetrilo priestor, knihy by nezaberali miesto v policiach, knižniciam by sa značne znížili náklady na prevádzku budov, v podstate by ich mohli úplne zrušiť, lebo nielen knihy ale aj výpožičný poriadok a zamestnanci by sa vošli do útrob výpočtovej techniky.  Všetko je možné.

Viete, čo by najviac trápilo mňa, ak by som sa toho raz dožila? Keby som pri čítaní večer v posteli zaspala, nevypadla by mi z ruky kniha, ale do rána by ma dlávil počítač. A ešte jedno. Obávam sa, že kniha ako taká postupne zanikne. Nie preto, že ju nahradí iné médium a určite nie preto, že by sa vytratili autori, ktorí majú čo povedať, teda napísať. Zmizne jednoducho preto, že ju vytlačíme na okraj našich životných potrieb a celospoločenského záujmu a tam ju dorazíme ústretovými podnikateľskými podmienkami, progresívnymi daňovými nástrojmi a všelijako inak priaznivými ekonomickými ukazovateľmi. 

Svetlo sveta uzrú len knihy autorov, ktorí majú nielen na to, aby to napísali, ale aj vydali, distribuovali a predali (prípadne rozdali zadarmo). Dúfam, že nie.